Maďarský parlament prijal zákon, ktorý úplne zakazuje výrobu aj predaj laboratórne pestovaného mäsa. Rozhodnutie prešlo jasnou väčšinou a krajina sa tak stala jedným z najtvrdších odporcov tejto novej potravinárskej technológie v Európe.
Zákon vstupuje do platnosti napriek tomu, že Európska únia považuje kultivované mäso za „nový druh potraviny“, ktorý môže byť povolený po dôslednom posúdení bezpečnosti. Budapešť sa však rozhodla ísť vlastnou cestou.
Čo parlament schválil
- zákaz výroby, dovozu a predaja mäsa pestovaného z buniek,
- výnimkou ostávajú produkty určené na medicínske alebo veterinárne účely,
- zákaz sa netýka rastlinných alternatív mäsa.
Za návrh hlasovalo 140 poslancov, proti bolo len 10, čo ilustruje, že téma sa v Maďarsku stala politicky jednoznačnou.
O aké mäso vlastne ide
Laboratórne, kultivované alebo bunkové mäso (cultivated meat) sa nevyrába zo zvierat, ale z ich buniek. Podstata technológie je jednoduchá, hoci za ňou stojí komplexná biológia:
- Získajú sa živočíšne bunky – napríklad svalové alebo tukové.
- Bunky sa vložia do živného média, ktoré im dodáva výživu.
- V kontrolovanom prostredí sa množia a postupne vytvárajú tkanivo, podobné tomu, ktoré by rástlo v tele zvieraťa.
Výsledkom je mäso s rovnakou štruktúrou ako tradičné – len bez chovu, porážania a emisií, ktoré živočíšna výroba produkuje. V niektorých krajinách už prešli prvé produkty regulačným procesom a figurujú v gastronómii len veľmi obmedzene, najmä ako testy v luxusných reštauráciách.
Zástancovia tvrdia, že takáto potravina môže v budúcnosti znížiť ekologickú záťaž, ušetriť vodu, pôdu a zmierniť krutosť voči zvieratám. Kritici zas upozorňujú na neznáme dlhodobé účinky, vysoké výrobné náklady a zásah do potravinárskych tradícií.
Prečo to Maďarsko zakázalo
Maďarská vláda odôvodňuje zákaz tromi hlavnými argumentmi:
- Ochrana tradičného poľnohospodárstva. Podľa vlády nový typ mäsa ohrozuje klasické chovy a vidiecky spôsob života.
- Neistota okolo bezpečnosti. Zákonodarcovia tvrdia, že chýba dlhodobý výskum účinkov kultivovaného mäsa na zdravie.
- Kultúrne a potravinové obavy. Technológia podľa nich môže narušiť prirodzený potravinový model a vytvoriť tlak na tradičných producentov.
Minister pôdohospodárstva zákon označil za „ochranný val proti potravinovým experimentom“.
Kritika z Bruselu aj od odborníkov
Rozhodnutie Budapešti vzbudilo pozornosť v celej EÚ. Kritici upozorňujú na dva zásadné problémy:
- Možný rozpor s pravidlami voľného pohybu tovaru.
Ak by EÚ schválila kultivované mäso ako bezpečné, maďarský absolútny zákaz by mohol byť vnímaný ako obchodná bariéra. - Brzdenie inovácií.
Biotechnologické firmy a enviro-organizácie tvrdia, že blokovanie novej technológie odrádza investorov a spomaľuje ekologickú transformáciu potravinárstva.
Dôsledky zákazu
Nový zákon môže mať dlhodobejšie následky:
- Maďarsko sa z vývoja bunkových potravín prakticky vyraďuje.
- Firmy pracujúce na kultivovanom mäse sa môžu presunúť do iných krajín.
- Politická debata o budúcnosti mäsa sa pravdepodobne rozšíri aj do ďalších štátov EÚ.
Maďarský zákaz sa tak stáva precedensom, ktorý môže ovplyvniť európsku potravinovú politiku.
V skratke
- Maďarsko prijalo úplný zákaz laboratórne pestovaného mäsa.
- Zákon prešiel výraznou väčšinou a je jedným z najprísnejších v Európe.
- Kultivované mäso vzniká množením živočíšnych buniek v kontrolovanom prostredí.
- Vláda tvrdí, že chráni tradičné poľnohospodárstvo a zdravie spotrebiteľov.
- Kritici hovoria o brzdení inovácií a možnom konflikte s pravidlami EÚ.
