Protesty v Peru sú čoraz násilnejšie a zachvátili veľkú časť krajiny mimo juhu, kde sa začali a kde sa minulý mesiac sústredili po odvolaní a uväznení vtedajšieho prezidenta Pedra Castilla.
Castilla, ktorý je stále zadržiavaný pre obvinenia z pokusu o vzburu po pokuse o rozpustenie Kongresu, nahradil súčasný prezident Boluarte, ktorý pôsobil ako viceprezident do 7. decembra, keď zložil prísahu v mimoriadnych podmienkach.
Prostredníctvom agentúry Reuters: historická budova v plameňoch počas pochodu „Prevezmite Limu“.
FORTE RÉPRESSION DANS LE CENTRE DE LIMA 🔴
Dans le reste du pays, le massacre continue ! On compte 2 morts pic.twitter.com/6kGbSfoyv2
— Romain Migus (@RomainMigus) January 20, 2023
Ministerstvo kultúry uviedlo, že uzavretie tohto miesta bolo nevyhnutné na „ochranu bezpečnosti turistov a obyvateľstva vo všeobecnosti“, keďže oblasť zaplavilo viac protestujúcich z vidieka.
Vládni predstavitelia uviedli, že v dôsledku nepokojov uviazlo na Machu Picchu 417 návštevníkov vrátane 300 cudzincov. Fox News opísala evakuáciu po tom, ako sa najbližšie mesto, ktoré slúži ako základňa pre návštevníkov, ktorí sa vydávajú na prehliadku tohto miesta, dostalo do núdzovej situácie v dôsledku stretov medzi protestujúcimi a políciou:
Mesto Cusco, bývalé hlavné mesto ríše Inkov, vzdialené asi 70 km vlakom od Machu Picchu, bolo dejiskom najintenzívnejších stretov od chvíle, keď juhoamerickú krajinu po prvý raz zachvátili nepokoje po tom, ako bol vtedajší prezident Pedro Castillo, prvý peruánsky vidiecky líder, minulý mesiac zosadený z funkcie a uväznený za pokus o rozpustenie Kongresu.
BREAKING VIDEO: Anti Government protests that have continued for over a month in Peru have just closed Machu Picchu leaving hundreds of tourists stranded. pic.twitter.com/Vu8xlxbPqO
— Trending 911 🌐 (@911NewsBreaks) January 22, 2023
Vlaková doprava do mesta Machu Picchu na úpätí rovnomenného kopca, kde sa nachádza starobylá incká citadela, a späť je od štvrtka uzavretá kvôli poškodeniu trate vedúcej späť do Cusca. Stovky turistov údajne stáli v rade na podpis petície za evakuáciu „humanitárnym vlakom“.
Šesť týždňov trvajúce nepokoje a masové protestné zrážky s políciou si vyžiadali 60 mŕtvych a približne 600 zranených.
Nižšie je scéna spred niekoľkých dní, ktorá je už niekoľko týždňov denne viditeľná:
🚫⚠️ | La Joya: Atentado TERRORISTA a comisaría de La Joya en Arequipa. Nótese como los despiadados criminales disfrutan ver a los policías que arden en llamas, a éstos angelitos defiende Rosa M. Palacios, Eduardo Adrianzen, León Moya, Marco Sifuentes, nunca lo olviden pic.twitter.com/hhamnRYEm4
— Carlo Martin (@Liberfach0) January 23, 2023
Solidarity with #Peru against the U.S.-backed coup and the massacre of 50 protesters 🇵🇪 pic.twitter.com/ts0QuSzvl8
— Danny Shaw (@dannyshawcuny) January 20, 2023
Zásah bezpečnostných síl pokračoval v sobotu policajným zásahom na univerzite San Marcos v Lime. Je to jedna z najstarších univerzít v Amerike.
Denník Guardian opísal chaotickú scénu takto:
Desiatky policajtov vtrhli v sobotu na univerzitu v Lime, rozbili bránu obrneným vozidlom, použili slzotvorný plyn a zadržali viac ako 200 ľudí, ktorí pricestovali do peruánskeho hlavného mesta, aby sa zúčastnili na protivládnych protestoch.
Na záberoch bolo vidieť desiatky ľudí ležiacich tvárou k zemi na univerzite v San Marcos po neočakávanej policajnej operácii. Študenti uviedli, že keď ich vyháňali z internátov, strkali do nich, kopali a bili obuškami.
Polícia vchádzala s tankom do brány historickej univerzity…
Zamestnanci v rôznych odvetviach začali celoštátne štrajky, v dôsledku ktorých na mnohých miestach prestala fungovať verejná doprava a iné služby.
Protestujúci tiež obvinili Spojené štáty, že sa snažia podporiť „pravicový prevratový režim“, ktorý je proti prvému peruánskemu lídrovi s pôvodom z andského vidieka Castillovi.
Redakcia Plénum.sk
