NATO vysiela do Kosova ďalších 700 vojakov. Situácia začína byť veľmi vážna

Blok NATO vyšle do Kosova, kde bolo počas zrážok s miestnymi srbskými demonštrantami zranených 30 vojakov, ďalších 700 príslušníkov mierových síl. Ďalší prápor bude uvedený do stavu vysokej pohotovosti pre prípad ďalšej eskalácie.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg oznámil tento krok počas utorkového tlačového brífingu a uviedol, že nasadenie je reakciou na nedávne „útoky“ na mierové sily, ktoré boli podľa neho „neprijateľné“.

Stoltenberg vyzval predstaviteľov Prištiny a Belehradu, aby podnikli „konkrétne kroky“ na deeskaláciu situácie, a uviedol, že obe strany by sa mali zúčastniť na dialógu sprostredkovanom EÚ.

Násilné zrážky medzi miestnymi Srbmi a kosovskými silami NATO (KFOR) vypukli po tom, ako sa príslušníci mierových síl pokúsili rozohnať demonštrantov protestujúcich proti inaugurácii albánskeho starostu v oblasti s väčšinovým srbským obyvateľstvom. Výsledkom konfliktu boli desiatky zranených na oboch stranách.

K nepokojom došlo po tom, ako miestni Srbi, ktorí sa dlhodobo usilujú o autonómiu v Kosove, bojkotovali voľby podporované Prištinou vo viacerých regiónoch srbskej separatistickej provincie. Napriek účasti nižšej ako 4 % miestne orgány uznali hlasovanie za legitímne a oznámili zvolenie štyroch albánskych starostov.

KFOR boli prvýkrát zriadené v roku 1999 po intervencii NATO v kosovskom konflikte v mene kosovských Albáncov a po niekoľkomesačnej bombardovacej kampani bloku v Srbsku. V čase najväčšieho rozmachu mali tieto sily približne 50 000 vojakov, ale odvtedy sa ich počet znížil na súčasných približne 3 700 vojakov.

Kosovo od vojny v roku 1999 zažilo niekoľko vĺn nepokojov. V roku 2008 Západom podporované albánske orgány jednostranne vyhlásili nezávislosť od Belehradu. Tento krok rýchlo podporili USA a mnohé ďalšie západné krajiny. Rusko a Čína patria medzi štáty, ktoré Kosovo naďalej považujú za súčasť Srbska.

Moskva uviedla, že za nedávny nárast nepriateľských akcií je do veľkej miery zodpovedné NATO. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová obvinila alianciu, že sa stala „zdrojom zbytočného násilia“ a „faktorom eskalácie“ v regióne. Vyzvala blok, aby „umlčal svoju falošnú propagandu“ proti miestnym Srbom, ktorých podľa nej neprávom obviňuje z vyprovokovania incidentov.