Nedeľa v mnohých domácnostiach znamená jediné – poriadna porcia silného vývaru, ktorý sa varí dlhé hodiny a rozvoniava celým bytom.
Tento klasický pokrm, známy u našich poľských susedov ako rosoł, je aj na Slovensku stálicou nedeľného obeda. No vedeli ste, že v niektorých regiónoch Poľska sa táto polievka podáva úplne inak, než sme zvyknutí?
Čo robí vývar naozaj výnimočným?
Najlepší vývar? Ten od mamy alebo starej mamy – na tom sa zhodne väčšina ľudí. Kľúčom k silnej a chuťovo bohatej polievke je správna kombinácia mäsa – ideálne zmes kuracieho a hovädzieho. Dôležitú úlohu však zohráva aj zelenina. Mrkva, petržlen, cibuľa, pór, zelerový koreň – to sú stálice v recepte na pravý domáci vývar. Niektoré recepty zahŕňajú aj cesnak alebo sušené huby, ktoré vývaru dodajú ešte intenzívnejšiu chuť.
Koreniť treba s mierou, ale kvalitne – bobkový list, celé čierne korenie či nové korenie sú ideálnou voľbou. Vďaka nim vznikne polievka, ktorá zahreje telo aj dušu.
Netradičné prílohy, ktoré vás môžu prekvapiť
Väčšina z nás si vývar nevie predstaviť inak ako s tenkými rezancami. No nie všade je to tak. V niektorých poľských regiónoch – napríklad v Sliezsku, Opolí, na Podkarpatsku, Podlasí či vo Veľkopoľsku – sa k vývaru tradične podávajú zemiaky.
Zaujímavé však je, že zemiaky sa nevaria priamo vo vývare. Uvaria sa zvlášť, rozdelia na tanier a až potom sa zalejú horúcim vývarom. Je to dôležité, pretože škrob zo zemiakov by mohol polievku zbytočne zahustiť a zmeniť jej chuť.
Ďalšou netradičnou, no obľúbenou prílohou je krupica (v Poľsku známa ako kasza manna). Tá môže výborne nahradiť cestoviny alebo zemiaky a urobiť z vývaru sýtejšie a výživnejšie jedlo.
Rozmanitosť chutí naprieč regiónmi
To, čo sa v jednej domácnosti považuje za neoddeliteľnú súčasť nedeľného obeda, môže byť inde úplne neznáme. Poľský vývar je dôkazom, že aj tradičné jedlá sa dajú prispôsobiť miestnym zvyklostiam – a niekedy nás môžu inšpirovať aj u nás na Slovensku.
Redakcia Plénum.sk
