Mnohí záhradkári sa po pokosení trávnika ponáhľajú naplniť vrecia a trávu odniesť do zberného dvora. V skutočnosti však ide o hodnotný prírodný materiál, ktorý môže v záhrade zohrať kľúčovú úlohu. Pokosená tráva nie je odpad – je to prírodný zdroj živín, vlhkosti a ochrany pred burinou či eróziou pôdy.
V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na overené spôsoby, ako tento „zelený odpad“ premeniť na výživu pre vašu pôdu a rastliny.
Prečo pokosenú trávu nevyhadzovať?
Podľa výskumov napríklad z Univerzity v Missouri obsahuje čerstvo pokosená tráva približne 4 % dusíka, 2 % draslíka a 1 % fosforu. To znamená, že dokáže pokryť až 25 % ročnej potreby živín pre trávnik. Tieto látky sa do pôdy uvoľňujú prirodzene – dusík podporuje rast, fosfor rozvoj koreňov a draslík zvyšuje odolnosť rastlín voči chorobám a nepriaznivému počasiu.
Doplňujúce štúdie z Univerzity v Minnesote ukázali, že ponechaním pokosenej trávy na trávniku sa zlepšuje priepustnosť pôdy pre vodu až o 12 %. Výsledok? Lepšie zavlažovanie, vyššia vlhkosť v pôde a pripravenosť záhrady čeliť suchu.
Mulčovanie – prírodná prikrývka pôdy
Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako využiť pokosenú trávu, je mulčovanie. Stačí ju rovnomerne rozložiť v tenkej vrstve (1–2 cm) na záhony, medzi zeleninu alebo pod kríky. Tráva by mala byť mierne presušená, aby sa nelepila do mokrých kôp.
Takto pripravená vrstva pomáha:
- zadržiavať vlahu v pôde,
- brániť rastu buriny,
- chrániť pôdu pred slnkom a vysušovaním,
- zabraňovať splavovaniu pôdy pri silných dažďoch.
Kompostovanie – živiny pre celú záhradu
Pokosená tráva je výborný materiál do kompostéra. Vďaka vysokej koncentrácii dusíka urýchľuje rozklad organickej hmoty. Odporúča sa miešať ju so suchými materiálmi, ako sú lístie, piliny alebo malé konáriky, ktoré dodajú kompostu uhlík a správnu štruktúru.
Dôležité zásady:
- vrstvíme trávu v tenkých vrstvách (5–10 cm),
- striedame ju so suchým materiálom,
- kompost pravidelne prevzdušňujeme.
Ak sa tráva pred kompostovaním nechá deň či dva preschnúť na slnku, kompostovací proces prebehne rýchlejšie a bez zápachu. Po 6–8 týždňoch získame kvalitný kompost, vhodný na obohatenie pôdy v celej záhrade. Pozor však na trávu ošetrenú herbicídmi – tá do kompostu nepatrí!
Zapracovanie trávy do pôdy – zlepšenie jej štruktúry
Ďalšou možnosťou je zapracovanie pokosenej trávy priamo do pôdy. Táto metóda sa osvedčuje najmä po zbere plodín alebo pri zakladaní nových častí záhrady. Trávu rozložte v rovnomernej vrstve a potom ju zapracujte do hĺbky asi 15 cm.
Výsledkom bude:
- úrodnejšia a vzdušnejšia pôda,
- vyššia schopnosť zadržiavať vodu a živiny,
- zvýšený výskyt dážďoviek.
Na jeseň môžete zapracovanú trávu obohatiť aj granulovaným hnojom – ten sa postupne rozkladá a pripraví pôdu na jar.
Tekuté hnojivo z trávy
Chcete prírodné hnojivo vo forme zálievky? Stačí naplniť plastový vedro pokosenou trávou, zaliať dažďovou vodou v pomere 1:2 a nechať odstáť na tienistom mieste asi dva týždne. Zmes denne premiešavajte, aby fermentácia prebiehala rovnomerne. Po precedení roztok zrieďte v pomere 1:10 a použite na zalievanie záhonov, trávnika alebo kvetov.
Takto pripravená „trávová hnojivá voda“ je bohatá na dusík a mikroelementy, ktoré podporujú rast rastlín a posilňujú ich korene.
Tlmí burinu prirodzene
Hrubšia vrstva pokosenej trávy (cca 10 cm) môže poslúžiť ako bariéra proti burine v menej udržiavaných častiach záhrady – pri plotoch, múrikoch alebo v rigoloch. Tým, že odstaví prístup svetla, burina prestane rásť. Rozkladajúca sa tráva zároveň vyživuje pôdu. Po jej rozložení môžete burinu jednoducho odstrániť alebo pokračovať v mulčovaní.
Ako často kosiť trávnik?
Aby ste mohli trávu efektívne zúžitkovať, je dôležité kosiť pravidelne – ideálne každé 3–4 dni počas sezóny. V suchých dňoch sa odporúča použiť o niečo hrubšiu vrstvu mulču, zatiaľ čo vo vlhkom počasí treba trávu rozložiť tenšie, aby pôda mohla dýchať.
Veľkým pomocníkom je kosačka s funkciou mulčovania – tá trávu rozdrví na jemné čiastočky, ktoré sa rozložia priamo na trávniku bez potreby hrabania.
