Zatiaľ čo na Slovensku sú tepelné čerpadlá stále vnímané ako symbol moderného a úsporného vykurovania, u našich severných susedov tento trend nečakane narazil na tvrdú realitu. Obrovský poľský dotačný program Čistý vzduch (Czyste Powietrze) hlási drastický prepad záujmu. Viac ako 70 % nových žiadateľov dnes čerpadlá odmieta a hlási masívny návrat ku kotlom na pelety. Prečo majitelia domov stratili dôveru v moderné technológie a aké dôležité varovanie tento poľský scenár prináša slovenským domácnostiam?
Zlaté časy dotácií strieda tvrdá realita
Dotačné schémy na výmenu starých pecí za ekologickejšie alternatívy zažívali v Poľsku donedávna obrovský boom. Aktuálne čísla z vládneho portálu však ukazujú nečakanú krízu, ktorú by mal pozorne sledovať aj slovenský trh. V polovici októbra 2026 poľské úrady prijali len zanedbateľných 810 žiadostí a podpísali 724 zmlúv, informuje Deccoria
Tieto čísla predstavujú pre tamojší trh šok. Keď bol program v marci 2025 reštartovaný, úrady stabilne evidovali vyše 1 500 prihlášok týždenne. Portál Interia Biznes pripomína, že v silných rokoch 2022 až 2024 sa týždenné maximá šplhali dokonca k rekordným 8 000 žiadostiam.
Prečo ľudia strácajú záujem?
Príčiny tohto rapídneho poklesu zisťoval Poľský smogový poplach (PAS) v rozsiahlom prieskume. Identifikoval bariéry, ktoré dôverne poznajú aj mnohí slovenskí žiadatelia o štátne príspevky. Až 81 % poľských domácností odrádza pridlhé čakanie na preplatenie nákladov.
Ďalších 79 % ľudí vníma ako zásadnú prekážku podmienku vykonať komplexnú termomodernizáciu budovy (zateplenie). Viac ako 74 % žiadateľov tiež odmieta platiť drahý energetický audit vopred z vlastného vrecka. Navyše, takmer polovica obcí (44 %) považuje podmienky programu za príliš zložité a demotivujúce.
Lekcia pre Slovákov: Čerpadlo nie je pre každého
Spolu s celkovým nezáujmom o dotácie sa u našich susedov radikálne zmenili preferencie samotných technológií. Údaje Národného fondu ochrany životného prostredia a vodného hospodárstva (NFOŚiGW) potvrdzujú tvrdý pád tepelných čerpadiel. Z historického 30-percentného podielu (od roku 2018) sa na jar 2026 prepadli len na chabých 18 až 23 %.
Ich miesto suverénne prebrali kotly na biomasu (najmä pelety). Tie dnes tvoria neuveriteľných 76 až 81 % všetkých nových poľských žiadostí. Prečo tento masívny odklon? Zástupca organizácie PAS vysvetľuje, že čerpadlá často inštalovali predajcovia zameraní na rýchly zisk do starých, neprispôsobených domov.
Slováci by si z tohto vývoja mali vziať jasné ponaučenie. Výsledkom neodborných inštalácií v nezateplených budovách boli u susedov extrémne účty za elektrinu a definitívna strata dôvery. Zástupca PAS pripomína holý technický fakt, ktorý platí všade: „V dobre zateplených, zmodernizovaných budovách sú náklady na vykurovanie tepelnými čerpadlami nižšie.“
Sú pelety záchranou, alebo len novou pascou?
Zmysluplná prevádzka tepelného čerpadla si vyžaduje kvalitné zateplenie celej stavby. Poľské médiá vyčíslili túto investíciu na viac ako 100-tisíc zlotých (približne 23-tisíc eur). Pre mnohé rodiny je takáto suma nereálna, kým inštalácia kotla na pelety obrovské stavebné zásahy nevyžaduje. K obrovskej popularite peliet prispel aj fakt, že z poľského dotačného programu úplne vyradili plynové kotly.
Odborníci však slovenských majiteľov domov, ktorí zvažujú podobný krok, varujú pred prehnaným optimizmom. Poľský portál Samorządowy upozorňuje, že cena jednej tony peliet vyletela v priebehu jediného roka na dvojnásobok – z pôvodných 1 000 na 2 000 zlotých. Minulú zimu sa dokonca objavili lokálne výpadky v zásobovaní.
Ak sa podobný masívny dopyt spustí aj u nás, hrozí závislosť od drahého importu. Poľský príklad jasne ukazuje, že slepé nasledovanie trendov bez zváženia stavu nehnuteľnosti môže domácnostiam priniesť viac finančných problémov než reálneho úžitku.
