Samoobslužné pokladne mali zrýchliť nákupy a zmodernizovať obchodné reťazce, no pre zamestnancov sa často stávajú nočnou morou. Predavačka z košického supermarketu nedávno prehovorila o tvrdej realite svojej práce, ktorá zahŕňa nielen technické problémy a hnev nakupujúcich, ale aj čoraz vynaliezavejšie krádeže. Kým v zahraničí od tohto trendu postupne upúšťajú, na Slovensku znášajú najväčší nápor práve radoví zamestnanci.
Z obyčajného nákupu sa stáva bojové pole
Pracovníčka veľkého obchodného reťazca v Košiciach sa rozhodla podeliť o svoje skúsenosti prostredníctvom známej stránky Nekŕmte nás odpadom. Dlhodobá frustrácia z každodenných zmien v samoobslužnej zóne ju donútila prehovoriť. „Už to musím zo seba dostať, lebo niekedy mám pocit, že sa z toho všetkého zbláznim,“ priznala v úvode svojho svedectva.
Podľa jej slov si zákazníci často ventilujú zlosť na personále, hoci zamestnanci nemajú dosah na to, koľko klasických pásov je práve otvorených. Denne tak musí čeliť nepríjemným poznámkam a výkrikom: „Ja tu nie som na brigáde, ja som zákazník!“ alebo „Prečo nemáte otvorenú normálnu pokladňu?“ Tlak na psychiku zamestnancov sa tak neustále stupňuje.
Jeden človek na šesť automatov
Obsluhovať moderné technológie by malo byť zjednodušením práce, no realita v slovenských predajniach ukazuje presný opak. Predavačka opisuje neustály chaos, pri ktorom musí simultánne riešiť hneď niekoľko problémov naraz. Pracovník sa tak mení na multifunkčný stroj, ktorý je pod neustálym drobnohľadom nervóznych nakupujúcich.
Zatiaľ čo jednému zákazníkovi radí s odpoveďou na otázku: „Čo mám robiť s tým vaším automatom?“, na ďalšej kase už svieti červená kontrolka. Systém hlási nezrovnalosti s váhou, iný terminál vyžaduje asistenciu a ďalší človek v rade sa už sťažuje na dlhé čakanie. To všetko musí jediná osoba, ktorá naraz obsluhuje šesť pokladní, zvládať s úsmevom a profesionalitou.
Drahé avokádo ako obyčajná cibuľa
Samostatnou kapitolou sú podľa košickej predavačky krádeže, ktoré už dávno nie sú doménou iba sociálne slabších skupín. Využívať nepozornosť personálu a zraniteľnosť systému sa naučili aj dobre oblečení ľudia či mamičky s kočíkmi, ktorí sa tvária nenápadne. Títo nakupujúci si zo samoobslužnej zóny urobili priestor, kde podľa jej slov neplatia bežné pravidlá.
Zákazníci bez váhania zneužívajú samoobslužné váhy a klamú pri výbere sortimentu. Bežnou praxou je napríklad markovanie drahého exotického ovocia, ako je mango či avokádo, pod kódom lacnej cibule. Ďalším častým javom je blokovanie lacného pečiva, pričom drahé steaky a luxusné čokolády miznú rovno v nákupných taškách bez zaplatenia.
Keď personál na takýto podvod upozorní, nasledujú klasické a dobre známe výhovorky: „Veď ja som si to nevšimol. To mi zle navážilo.“ Zamestnankyňa tiež naznačuje, že po nedávnych zmenách v trestnom zákone stratila časť spoločnosti akékoľvek zábrany a kradne podstatne drzejšie.
Zahraničie trend otáča, Slovensko šetrí
Slovenská realita ostro kontrastuje s aktuálnym vývojom vo svete. Vedenie domácich sietí zatiaľ vníma samoobslužné systémy ako moderné a efektívne riešenie, ktoré primárne znižuje mzdové náklady. Zamestnanec sa tak ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi – šetriacim manažmentom a nespokojnými zákazníkmi.
V Spojených štátoch amerických či vo Veľkej Británii však mnohé obchodné giganty tento model výrazne prehodnocujú. Hlavným dôvodom sú obrovské finančné úniky z krádeží a chybovosť, pre ktorú sa markety hromadne vracajú ku klasickým pokladniam s ľudskou obsluhou. Zaujímavým príkladom je Belgicko, kde na podobné automaty dokonca zaviedli špeciálnu daň.
Na Slovensku však zatiaľ radikálna zmena nehrozí. Ako uzatvára vyčerpaná žena z Košíc, cieľom bežného predavača je len poctivo si odpracovať zmenu, dostať výplatu a mať pokoj. Namiesto toho však musia zamestnanci suplovať prácu policajtov a znášať denné urážky.
