Ak si po rannej káve nechávate usadeninu, robíte dobre – no len v prípade, že viete, ako ju správne využiť. Kávové zvyšky totiž môžu výrazne podporiť rast rastlín, no zároveň môžu niektorým druhom uškodiť. Všetko závisí od konkrétneho typu pôdy a nárokov rastlín, ktoré pestujete.
Prečo sa oplatí použiť kávové usadeniny ako hnojivo?
Kávová usadenina je prírodný zdroj viacerých dôležitých živín. Obsahuje najmä dusík, fosfor, draslík a horčík – prvky, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast. Okrem toho je bohatá aj na stopové prvky ako meď, zinok, mangán, bór, železo a chlór, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v metabolizme rastlín.
Kávová usadenina má mierne kyslý charakter, čím prispieva k okysleniu pôdy – čo je výhodné najmä pre rastliny, ktoré preferujú kyslejšie prostredie. Navyše zlepšuje štruktúru pôdy, podporuje život pôdnych mikroorganizmov a priláka dážďovky – neoceniteľných pomocníkov každej záhrady. Vďaka silnému arómatickému zápachu pomáha aj pri odpudzovaní škodcov ako mravce, vošky či slimáky.
Usadeninu možno pridávať aj do kompostu – dusík v nej obsiahnutý urýchľuje proces rozkladu organického materiálu. A ak máte filter z nelakovaného papiera, pokojne ho skompostujte spolu s usadeninou.
Ktoré rastliny majú rady kávovú usadeninu?
Niektoré rastliny kávovú usadeninu doslova milujú. Ide predovšetkým o druhy, ktorým vyhovuje mierne kyslá pôda:
- Okrasné rastliny: hortenzie, vresy, rododendrony, azalky, paprade, magnólie, hamamel (očar) či kamélie.
- Bobuľoviny a ovocné kríky: čučoriedky, brusnice, maliny, egreše.
- Ihličnany: tuje, borievky, cyprusy, smrekovce a borovice vejmutovky.
- Zelenina (v obmedzenom množstve): zemiaky, fenikel.
Tieto rastliny ocenia, ak kávovú usadeninu jemne zapracujete do pôdy alebo ju použijete ako mulč v tenkej vrstve.
Ako používať kávovú usadeninu správne?
Aj prírodné hnojivá je potrebné aplikovať s rozumom. Nesprávne použitie kávových zvyškov môže viesť k ich plesneniu, fermentácii alebo prekysleniu pôdy.
Základné pravidlá použitia:
- Vyhýbajte sa hrubým hrudkám usadeniny – radšej ju rovnomerne rozprestrite alebo premiešajte so zeminou.
- Používajte ju len v tenkej vrstve – poslúži ako jemný mulč.
- Môžete z nej pripraviť aj tekuté hnojivo – malé množstvo usadeniny zalejte vlažnou vodou a nechajte odstáť.
Ktoré rastliny kávovú usadeninu neznášajú?
Nie každá rastlina znáša kyslé prostredie alebo vysoký obsah dusíka. Pre niektoré druhy môže byť kávová usadenina skôr rizikom:
- Paradajky – uprednostňujú neutrálne až mierne zásadité pôdy, káva môže poškodzovať listy a zhoršiť plesňové ochorenia.
- Levanduľa a tymian – tieto bylinky potrebujú suchšiu a zásaditú pôdu, káva im môže zamedziť kvitnutiu.
- Muškáty – nadbytok dusíka znižuje tvorbu kvetov, stimuluje len rast zelene.
- Strukoviny (hrach, fazuľa) – viažu dusík z pôdy, jeho nadbytok môže narušiť ich prirodzený vývoj.
- Mrkva – príliš výživná pôda podporuje rast listov na úkor koreňov.
- Kaktusy a sukulenty – neznášajú vlhké prostredie, ktoré káva zadržiava.
- Rozmarín a begónie – nemajú rady kyslú ani vlhkú pôdu, môžu prestávať kvitnúť alebo hniť.
Ak si nie ste istí, či je vaša rastlina vhodná na takýto typ hnojiva, najbezpečnejšou voľbou je pridať usadeninu do kompostu – tam sa rozloží bez rizika a prinesie úžitok celej záhrade.
