Ruský prezident Vladimir Putin vyslal Západu ostré varovanie, v ktorom tvrdí, že akékoľvek nasadenie európskych vojenských jednotiek na území Ukrajiny bude znamenať priamy ozbrojený konflikt s Moskvou. Šéf Kremľa síce jedným dychom dodáva, že Rusko nemá záujem o vojnu so starým kontinentom, no agresívne vyhlásenia jeho blízkych spojencov i nedávne podozrenia zo sabotáží v Európe hovoria úplne iný príbeh.
Hrozba otvoreného konfliktu
Počas svojej nedávnej účasti na summite zoskupenia BRICS adresoval Vladimir Putin európskym lídrom jasný odkaz. Varoval ich pred akýmkoľvek prehlbovaním vojenskej angažovanosti vo vojne, ktorú sama Moskva na Ukrajine rozpútala.
Podľa informácií štátnej agentúry RIA Novosti ruský prezident reagoval na špekulácie o možnej prítomnosti zahraničných armád. „Teraz hovoria, že uvažujú o nasadení vojsk na ukrajinskom území. To by znamenalo vojnu s Ruskom,“ vyhlásil doslova Vladimir Putin na margo pomoci pre Kyjev.
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponukyO akých vojakoch Kremeľ hovorí?
Vo svojom prejave už líder Ruskej federácie nekonkretizoval, ktoré štáty by mali podobný krok zvažovať. Analytici a novinári z portálu Ukrajinská pravda však naznačujú, že Putin mohol narážať na bezpečnostné záruky z úvodu tohto roka.
V januári totiž Kyjev uzavrel kľúčové dohody s Francúzskom a Veľkou Britániou. Tieto západné mocnosti naozaj prisľúbili fyzické vyslanie svojich vojakov na ukrajinské územie. Dôležitým detailom však je, že tento krok by sa zrealizoval výlučne až po definitívnom uzavretí mieru, nie počas aktívnych bojov.
Dvojaký meter ruskej rétoriky
Zaujímavosťou celého prejavu bola snaha ruského prezidenta okamžite zmierniť napätie. Európu sa snažil ubezpečiť, že zo strany Moskvy jej nehrozí žiadne nebezpečenstvo a útoky za hranicami Ukrajiny nie sú na stole.
„Prečo by sme mali? Nikto o tom ani neuvažuje. Nemáme dôvod na konflikt s Európou. Všetky problémy sa vyriešili po druhej svetovej vojne,“ povedal Putin vo svojom zmierlivejšom vstupe. Tieto slová však narážajú na tvrdú realitu a vyjadrenia iných vysokopostavených politikov z Moskvy.
Vyhrážky a sabotáže v tieni mierových rečí
Kým hlava štátu hovorí o mieri, podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý prezident Dmitrij Medvedev Európe pravidelne hrozí. Nedávno si vzal na mušku Litvu, ktorá podľa webu Kyiv Post zvažuje, že zruší svoj zákaz rozmiestňovania jadrových zbraní.
Medvedev reagoval mimoriadne ostro. „Ak sa nedajbože niečo také stane a my budeme musieť na ich činy reagovať, nikto im nepomôže,“ vyhlásil politik a vzápätí dodal, že v takom prípade „Litva zmizne z mapy“.
Rétorika ruských elít navyše nie je jediným problémom. V priamom rozpore s Putinovým tvrdením o mieri sú aj prebiehajúce bezpečnostné incidenty v EÚ. Viaceré európske krajiny, naposledy napríklad Nemecko, otvorene vinia ruské tajné služby z organizovania premyslených sabotážnych akcií na ich suverénnom území.
