Verejná debata o kultúre na Slovensku sa roky točila takmer výlučne okolo personálnych obsadení a funkcií. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová to však chce zmeniť a otvára kľúčovú otázku: akú kultúru má štát reálne platiť a z akých zdrojov? Zatiaľ čo doteraz bol stredobodom záujmu pri prideľovaní peňazí Fond na podporu umenia (FPU), rezort aktuálne zvažuje prelomovú novinku. Tá by mohla umelcom priniesť nové financie od súkromných sponzorov prostredníctvom daňových úľav.
Koniec personálnym sporom, čas na diskusiu
Podľa vyjadrení ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej na sociálnej sieti sa dlhodobo zanedbáva podstata fungovania Fondu na podporu umenia. Diskusie v spoločnosti sa zameriavali skôr na to, kto fond vedie, než na to, aký typ tvorby by mal štát dotovať. Aby sa tento trend zvrátil, ministerstvo kultúry zorganizovalo 14. septembra prvé špecializované odborné rokovanie zamerané výhradne na fungovanie fondu.
Cieľom tohto kroku je podľa rezortu zapojiť širokú kultúrnu obec do hľadania nového smerovania. Štátny rozpočet nie je nafukovací, preto je nutné určiť jasné priority. Rozhodovanie o tom, či viac peňazí dostanú začínajúci tvorcovia, etablovaní umelci, štátne inštitúcie alebo nezávislá scéna, si vyžaduje širší spoločenský konsenzus.
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponukyOdborné komisie si zachovajú autonómiu
Mnohí umelci v poslednom období vyjadrovali obavy zo straty nezávislosti FPU. Šéfka rezortu však ubezpečuje, že do samotného hodnotenia kvality umeleckých diel úradníci nezasiahnu. Nastavenie systému má v prvom rade reflektovať zodpovednosť voči verejným financiám.
„Netýka sa toho, čo je dobré a čo zlé umenie. Hodnotenie projektov patrí odborným komisiám fondu. Tak je to postavené v zákone a tak to má zostať. Ministerstvo do odborného hodnotenia jednotlivých projektov nevstúpi,“ objasnila priamo v statuse Šimkovičová. Diskusia sa má zamerať výlučne na to, ako udržať systém financovania vyvážený a spravodlivý.
Regionálna kultúra a dedičstvo ako priorita
Ministerstvo jasne pomenovalo oblasti, v ktorých vidí najväčší zmysel verejnej podpory. Štátne peniaze by mali smerovať najmä tam, kde nedokáže fungovať voľný trh a kde hrozí zánik dôležitých spoločenských hodnôt.
Patria sem napríklad kultúrne domy, lokálne knižnice či festivaly mimo veľkých miest. Rovnako dôležitá je podľa ministerstva aj záchrana kultúrneho dedičstva, podpora tradičných remesiel a ochrana jazyka. Štát by nemal kultúru riadiť, ale skôr vytvárať priestor pre to, aby sa spoločnosť mohla prostredníctvom nej rozvíjať.
Prelomový model: Umenie podporia daňové úľavy
Asi najzásadnejšou novinkou, ktorú rezort momentálne analyzuje, je diverzifikácia príjmov pre kultúru. Štátny rozpočet by tak v budúcnosti nemusel byť jediným záchranným lanom pre umelcov. Pripravuje sa model, ktorý by motivoval k mecenášstvu aj súkromný sektor.
Tento systém by umožnil fyzickým aj právnickým osobám znížiť si základ dane o sumu, ktorú venujú na podporu kultúry. Nejde pritom o nahradenie doterajšej verejnej podpory, ale o jej rozšírenie. Kultúrne organizácie by tak získali potrebnú finančnú nezávislosť od rozhodnutí jediného štátneho orgánu.
Fond plynule pripravuje rok 2027
Napriek ohláseným plánom na zmeny funguje Fond na podporu umenia vo svojom štandardnom režime. Uzavretím výzvy určenej na akvizície pre múzeá a galérie sa podarilo naplniť harmonogram na grantový rok 2026. V súčasnosti sa už pripravujú priority pre rok 2027.
„Spoločnosť, ktorá sa o kultúre nevie rozprávať, sa o nej napokon začne hádať. Doteraz sme namiesto diskusie príliš často mali spor o mená. To je pre kultúru najhoršia možná náhrada,“ uzatvára Šimkovičová s prísľubom, že verejná debata bude naďalej pokračovať a to aj za účasti názorových oponentov.
