Vykurovanie drevom patrí k obľúbeným a ekonomickým spôsobom, ako udržať domov v teple. Mnoho ľudí však robí zásadnú chybu už pri jeho uskladnení na pozemku. Nesprávne uložené polená strácajú svoju výhrevnosť, podliehajú hnilobe a pre nadmernú tvorbu sadzí môžu dokonca ohroziť bezpečnosť vášho komína.
Prečo je vlhkosť najväčším nepriateľom palivového dreva?
Prikladanie surovými alebo nedostatočne preschnutými polenami je mimoriadne neefektívne. Oheň totiž musí najskôr vynaložiť obrovské množstvo energie na odparenie vody, a až potom začne reálne odovzdávať teplo do interiéru. Z tohto dôvodu je nevyhnutné takzvané sezónovanie, teda proces prirodzeného sušenia na vzduchu.
Okrem citeľnej straty tepla prináša mokré drevo aj ďalšie, oveľa vážnejšie riziko. Pri jeho spaľovaní vzniká nadmerné množstvo sadzí a nebezpečného dechtu. Ich postupné usadzovanie v komínových prieduchoch výrazne znižuje ťah a dramaticky zvyšuje nebezpečenstvo vznietenia, čím priamo ohrozujete požiarnu bezpečnosť svojho domova.
Ideálne miesto a kľúčová izolácia od zeme
Pri výbere miesta na uskladnenie zásob hľadajte priestor, ktorý je výborne vetraný a ideálne zaliaty slnkom. Práve voľná cirkulácia vzduchu v kombinácii so slnečnými lúčmi radikálne urýchľuje schnutie polien. Zároveň nezabúdajte na ochranu pred priamym dažďom a snehom, ktorú zabezpečíte napríklad klasickým prístreškom s dostatočným presahom strechy.
Absolútne kľúčovým krokom je však izolácia paliva od podkladu. Ak necháte polená ležať priamo na zemi, začnú odspodu okamžite nasávať pôdnu vlhkosť. Zanedbanie tohto detailu vedie k rýchlemu nástupu hniloby a priláka drevokazných škodcov, pričom v extrémnych prípadoch môžete takto znehodnotiť zásoby paliva už za niekoľko mesiacov.
Správna technika ukladania pre maximálnu stabilitu
Aby ste predišli spomínanému nasávaniu vlhkosti, prvú vrstvu dreva ukladajte na palety, rošty alebo drevené hranoly, čím vytvoríte odporúčanú vzduchovú medzeru 15 až 20 centimetrov nad zemou. Pri samotnom stohovaní myslite aj na stabilitu konštrukcie. Pri otvorených hraniciach sa z bezpečnostných dôvodov odporúča nepresiahnuť výšku dvoch metrov a dĺžku troch až štyroch metrov.
Polená ukladajte kôrou smerom nahor, čo funguje ako prirodzený štít proti vlhkosti zhora. Dbajte tiež na to, aby medzi jednotlivými kusmi zostali dostatočné medzery. Príliš natesno uložené drevo totiž bráni prúdeniu vetra a schne podstatne pomalšie.
Ako dlho trvá sušenie? Rozdiely medzi mäkkým a tvrdým drevom
Dĺžka sezónovania nie je univerzálna a priamo závisí od konkrétneho druhu dreviny. Mäkké dreviny, medzi ktoré patrí smrek, borovica či jedľa, sú pripravené na použitie v krbe či kotli pomerne rýchlo. Proces ich sušenia trvá za optimálnych podmienok spravidla 6 až 12 mesiacov.
Naopak, tvrdé dreviny ako dub, buk alebo hrab si vyžadujú poriadnu dávku trpezlivosti. Ich štruktúra je výrazne hustejšia, preto môžu schnúť 18 až 36 mesiacov. Toto čakanie sa však z dlhodobého hľadiska určite vyplatí, pretože tvrdšie druhy dreva disponujú vyššou výhrevnosťou a zabezpečia vám maximálne efektívne a stabilné teplo.
