Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia v Európe a vojna na Ukrajine nútia severské štáty k extrémnym opatreniam. Švédsko, ktoré si plne uvedomuje reálnu hrozbu vojnového konfliktu, zintenzívnilo prípravu svojich krízových scenárov. Tie už nezahŕňajú iba vojenskú obranu štátu, ale aj mrazivé plánovanie poslednej rozlúčky pre státisíce obyvateľov. Švédska cirkev otvorenie varuje, že na takúto katastrofu jej vlastné kapacity nebudú stačiť a bude sa musieť spoliehať na pomoc verejnosti.
Zmena bezpečnostnej klímy: „Nie sme vo vojne, ale nie je tu ani mier“
O desivej, no realistickej príprave na možnú budúcnosť informoval švédsky denník Dagens Nyheter. Správa dáva tieto kroky do priamej súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine a celkovou destabilizáciou bezpečnosti na kontinente. Atmosféru v krajine už v roku 2024 presne vystihol švédsky premiér Ulf Kristersson, keď vyhlásil: „Švédsko nie je vo vojne. Ale ani tu nie je mier.“
V reakcii na prebiehajúci konflikt v Európe začala Švédska cirkev výrazne posilňovať svoje pohotovostné plány pre prípad, že by sa boje presunuli na švédske územie. „Záväzok sa zvýšil v celej spoločnosti a tiež v rámci Švédskej cirkvi a pohrebných služieb,“ potvrdzuje Anki Bondessonová, národná koordinátorka pohrebníctva vo Švédskej cirkvi.
Inštitúcie si uvedomujú, že podobné krízové riadenie vyžaduje dokonalú synchronizáciu. Cirkev preto organizuje špeciálne nácviky v úzkej spolupráci s krajskými správnymi radami, civilnými organizáciami a viacerými pohrebnými ústavmi. Cieľom je posilniť celkovú odolnosť a kapacity švédskej spoločnosti.
Zodpovednosť Švédskej cirkvi a logistická nočná mora
Starostlivosť o posledné veci človeka má vo Švédsku historicky na starosti práve cirkev. V krajine momentálne funguje 537 rôznych pohrebných úradov. Švédska cirkev zabezpečuje pohreby na celom území štátu s výnimkou dvoch miest – Štokholmu a Tranåsu, kde túto agendu spravuje priamo obec.
Základnou povinnosťou cirkvi je garantovať dostatok pozemkov. Vo všetkých viac ako 1 200 švédskych farnostiach musí byť vyhradený priestor tak, aby mal možnosť byť pochovaný minimálne päťpercentný podiel tamojšej populácie. V prípade vojny sa však podľa zverejnených plánov odhaduje potreba pochovať až pol milióna Švédov, čo predstavuje obrovskú logistickú výzvu.
„Ak by sa hroby pre veľké množstvo zosnulých museli dlhodobo kopať ručne, potom my ako cirkev a pohrebné ústavy budeme potrebovať pomoc komunity s pracovnou silou,“ varuje Bondessonová. Podľa nej žiadny zo zapojených aktérov nedokáže takýto nápor zvládnuť samostatne bez pomoci bežných občanov v úlohe hrobárov.
Dôstojnosť zostáva prioritou, masové hroby nehrozia
Ďalším kritickým faktorom vo vojne je dodávka elektriny a energií. Štát má jasne stanovený zoznam priorít, na ktorého vrchole figuruje zdravotná starostlivosť, výroba pitnej vody a distribúcia tepla. Krematóriá sa na popredných priečkach nenachádzajú. Ak dôjde k výpadkom prúdu, kremácie sa zastavia a inštitúcie budú musieť hľadať alternatívy v iných, funkčných zariadeniach, alebo prejsť na pochovávanie do zeme.
Napriek extrémnym podmienkam má cirkev v jednej veci absolútno jasno: obete nebudú končiť v spoločných jamách. „Chceme, aby sa so všetkými zosnulými zaobchádzalo s úctou a dôstojnosťou. A aby najbližší príbuzní mohli plánovať obrad rovnako, ako to funguje v čase mieru,“ zdôrazňuje Bondessonová. Každý obyvateľ bude mať nárok na svoj vlastný hrob a masové hroby sú úplne vylúčené.
Švédska cirkev (Svenska kyrkan) zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu. Je nielen najväčšou kresťanskou cirkvou v krajine, ale aj najväčším luteránskym spoločenstvom v celej Európe. S približne 5,5 miliónmi členov združuje viac ako 50 percent celkovej švédskej populácie, čo z nej robí nenahraditeľný pilier v civilnej obrane štátu.
