Európska únia robí rázny krok k sprísneniu svojej migračnej politiky. Členské štáty dnes dali konečnú zelenú novým pravidlám, ktoré umožnia rýchlejšie a efektívnejšie vyhosťovanie neúspešných žiadateľov o azyl. Najvýraznejšou inováciou je možnosť zriaďovať takzvané návratové centrá priamo v tretích krajinách, teda mimo európskeho územia, čo predstavuje zásadný posun v doterajšom prístupe k nelegálnej migrácii.
Koniec zhovievavosti: Zefektívnenie návratového procesu
Európska únia reaguje na dlhodobý problém s nedostatočnou efektivitou pri vyhosťovaní osôb, ktoré nezískali právo na azyl. Novoprijaté návratové nariadenie slúži ako kľúčový doplnok k nedávno schválenému paktu o migrácii a azyle. Cieľom tohto legislatívneho balíčka je zaistiť, aby sa migranti bez nároku na pobyt plynulejšie a bez zbytočných prieťahov vracali z európskych štátov späť.
Oficiálne stanovisko inštitúcie, ktorá v legislatívnom procese zastupuje členské štáty, potvrdzuje odklon od doterajšej praxe. „Rada EÚ dnes definitívne odsúhlasila nové pravidlá umožňujúce účinnejšie navracanie osôb, ktoré nemajú zákonné právo zdržiavať sa v Európskej únii,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení Rady EÚ. Zmeny nebudú podliehať zbytočnému zdržaniu, keďže nariadenie nadobudne účinnosť už nasledujúci deň po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Návratové centrá za hranicami Únie
Najviac diskutovanou, no zároveň kľúčovou novinkou, je legislatívne ukotvenie možnosti budovať repatriačné zariadenia mimo európskych hraníc. Do týchto „tretích krajín“ budú môcť štáty EÚ na základe vzájomných dohôd presúvať tých azylantov, ktorých žiadosti boli zamietnuté a zdržiavajú sa na ich území nelegálne.
Tento prelomový mechanizmus však bude podmienený dodržiavaním ľudských práv. Zariadenia smú vzniknúť výlučne v takých krajinách, ktoré preukázateľne rešpektujú princípy medzinárodného práva a dodržiavajú medzinárodné ľudskoprávne štandardy. Nová európska legislatíva zároveň stanovuje prísnu červenú čiaru na ochranu tých najzraniteľnejších. Do spomínaných centier v tretích krajinách nebude za žiadnych okolností možné posielať maloleté deti, ktoré do Európy pricestovali bez sprievodu dospelej osoby.
Kde by mohli nové centrá reálne vzniknúť?
Myšlienka extratoriálnych centier nezostáva len v rovine teórie. Iniciatívy sa už začínajú chopili viaceré štáty Únie, ktoré pociťujú najväčší migračný tlak a hľadajú rýchle riešenia. Vlády v Dánsku, Rakúsku a Nemecku už spustili úvodné strategické úvahy o tom, s ktorými štátmi by mohli podobné bilaterálne dohody uzavrieť.
Podľa informácií, ktoré už skôr priniesla tlačová agentúra AFP, sa v diplomatických a politických kruhoch zvažujú celkom konkrétne lokality. Ako o potenciálnych hostiteľských štátoch pre návratové centrá sa aktuálne hovorí najmä o afrických krajinách Rwanda a Uganda, a taktiež o stredoázijskom Uzbekistane.
