Globálna ekonomika čelí bezprecedentnému otrasu, ktorý svojím rozsahom prekonáva historické ropné šoky zo 70. rokov. Kombinácia eskalácie na Blízkom východe a pretrvávajúceho konfliktu na Ukrajine vyvolala podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatiha Birola najväčšiu energetickú krízu v histórii, ktorá ochromuje kľúčové obchodné trasy a drasticky zvyšuje náklady na život po celom svete.
V skratke
- Súčasná kríza vznikla spojením destabilizácie Hormuzského prielivu, ktorým preteká pätina svetových dodávok energií, a plynovej roztržky s Ruskom.
- Európa čelí kritickému nedostatku leteckého paliva, keďže až tri štvrtiny zásob kerozínu historicky pochádzali z nepokojného regiónu Blízkeho východu.
- Spojené štáty americké sa stávajú kľúčovým alternatívnym dodávateľom, pričom počet veľkokapacitných tankerov smerujúcich k ich brehom vzrástol medziročne takmer trojnásobne.
Perfektná búrka na trhu s energiami
Podľa Fatiha Birola, predsedu IEA, je dnešná situácia alarmujúca práve kvôli súbehu viacerých negatívnych faktorov. „Táto kríza je už teraz obrovská, najmä ak skombinujete dopady ropnej krízy s plynovou krízou spojenou s Ruskom,“ uviedol Birol pre agentúru Reuters.
Situáciu prirovnal ku kombinácii ropných šokov z rokov 1973 a 1979 spolu s plynovou krízou z roku 2022. Podľa jeho slov je však aktuálny súčet geopolitických problémov horší než všetky predchádzajúce krízy dohromady. Spúšťačom najnovšej vlny bol útok Spojených štátov a Izraela na Irán koncom februára, ktorý ochromil strategickú logistiku.
Hormuzský prieliv: Tepna, ktorá prestala biť
Konflikt priamo zasiahol dopravu v Hormuzskom prielive, úzkej námornej trase medzi Perzským a Ománskym zálivom. Touto cestou bežne prúdi pätina svetovej ropy a zemného plynu, no kvôli neistote a útokom tadiaľ prestali plávať nielen ropné tankery, ale aj lode prepravujúce skvapalnený plyn (LNG).
Výpadky a panika na trhu viedli k prudkému zdražovaniu, ktoré sa cez ceny pohonných hmôt a elektriny premieta do celého globálneho dodávateľského reťazca. Obzvlášť zraniteľná je európska letecká doprava, ktorá sa pri kerozíne spoliehala primárne na Blízky východ. Ak sa situácia neupokojí, hrozí reálne uzemnenie veľkej časti leteckých flotíl na starom kontinente.
Americký exportný boom a nové trhy
Zatiaľ čo svet zápasí s nedostatkom, americkí ťažiari zaznamenávajú historický nárast dopytu. Blokáda prielivu prinútila odberateľov z Európy a Ázie hľadať bezpečnejšie zdroje v Atlantickej panve. David Haydon zo spoločnosti Argus Media potvrdil, že americká ropa je teraz vnímaná ako jediné dostupné riešenie na zaplnenie trhliny v dodávkach.
Tento posun potvrdzujú aj dáta spoločnosti Kpler. K brehom USA aktuálne mieri 71 obrovských tankerov (VLCC) s dĺžkou nad 300 metrov, čo je masívny nárast oproti minuloročnému priemeru 27 lodí. Export z Mexického zálivu dosiahol v apríli maximum 5,2 milióna barelov denne.
Ekonomický rozkvet ťažobných štátov USA
Z krízy profitujú najmä štáty ako Texas, Nové Mexiko a Aljaška. „Ropa a plyn sú základom našej ekonomiky. Znamená to viac pracovných miest a príležitostí pre ľudí,“ povedal starosta mesta Hobbs v Novom Mexiku Jonathan Sena pre The Wall Street Journal. Nové Mexiko v súčasnosti ťaží 2,3 milióna barelov ropy denne, čo pomáha sanovať miestne rozpočty.
Podobne ťaží z vysokých cien aj Aljaška, ktorá bojuje s rozpočtovým deficitom. Do popredia sa dostávajú firmy ako Diamondback Energy či EOG, ktoré masívne investujú do bridlicových ložísk v Permskej panve. Hoci príjmy ropných gigantov v prvom kvartáli ešte nevykázali plný potenciál, analytici očakávajú, že skutočné zisky z tejto krízy sa naplno prejavia až v letných mesiacoch.
