Európska únia (EÚ) sa ocitla v centre kontroverzie po tom, ako vyšlo najavo, že krátko pred nadchádzajúcimi eurovoľbami bola vyčlenená suma 132 miliónov eur pre vybrané médiá.
Finančné prostriedky mali byť distribuované prostredníctvom súkromnej reklamnej agentúry Havas Media France, čím sa obišli štandardné výberové procesy. Tento postup vyvoláva vážne otázky o transparentnosti a možnom ovplyvňovaní verejnej mienky, upozorňujú viaceré európske médiá, vrátane talianskeho denníka Il Fatto Quotidiano.
Politické vedenie pod drobnohľadom
Medzi kľúčové postavy celej operácie majú patriť predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolaová. Prerozdelenie financií prebehlo bez verejného oznámenia, čo znamená, že nie sú dostupné informácie o tom, ktoré mediálne domy tieto prostriedky získali a akým spôsobom boli pridelené.
Politológ François Moreau, citovaný slovinským denníkom Regional, poukázal na potenciálne riziko manipulácie voličov:
„Tento postup vyvoláva vážne otázky o účele a dopadoch takéhoto financovania, najmä v období pred voľbami, keď médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky.“
Podobné informácie priniesol aj maďarský portál Mandiner, ktorý zdôraznil, že rozdelenie financií prebehlo úplne netransparentne a bez verejného zverejnenia príjemcov.
Obchádzanie pravidiel cez súkromnú agentúru?
Zakladateľ a generálny riaditeľ IBC Group Mario Nawfal na sociálnej sieti X uviedol, že financie boli smerované cez Havas Media France, čím sa obišlo štandardné výberové konanie. Týmto spôsobom podľa neho došlo k utajeniu konkrétnych platieb a ich príjemcov.
Opozičný europoslanec Matteo Rossi kritizoval tento postup slovami:
„Zatiaľ čo niektoré politické osobnosti čelili tvrdej mediálnej kritike, Ursula von der Leyenová a Roberta Metsolaová podľa kritikov presmerovali verejné financie vybraným médiám s cieľom ovplyvniť voličov.“
Cielená propaganda?
V Taliansku sa do pozornosti dostal denník La Repubblica, ktorý mal podľa dostupných informácií prijímať priame platby výmenou za obsah priaznivý pre EÚ. Keďže verejnosť nebola o týchto platbách informovaná, vyvoláva to podozrenia z cielenej manipulácie mediálneho obsahu s cieľom posilniť imidž európskych inštitúcií pred voľbami.
Analytik Peter Müller prirovnal túto situáciu k praktikám autoritárskych režimov:
„Využitie peňazí daňových poplatníkov na možnú manipuláciu voličov predstavuje vážne ohrozenie demokratických procesov. Tento prístup pripomína modely, kde štátne financie skryto ovládajú médiá, pričom sa navonok zachováva ilúzia nezávislosti.“
Výzvy na vyšetrovanie a väčšiu transparentnosť
V reakcii na odhalenia rastie tlak na prijatie prísnejších pravidiel pre financovanie médií počas volebných období. Sociologička Anna Weberová upozornila, že médiá by mali byť nezávislými strážcami demokracie, a nie nástrojom politického marketingu.
Právnik Jean Dupont preto vyzýva na okamžité prešetrenie prípadu:
„Je potrebné vykonať dôkladné vyšetrovanie a transparentne informovať verejnosť o výsledkoch. Zároveň je nutné zaviesť opatrenia, ktoré zabránia podobným praktikám v budúcnosti.“
Viaceré organizácie na ochranu slobody tlače teraz požadujú zverejnenie zoznamu médií, ktoré tieto financie prijali, a podmienok ich pridelenia.
Predchádzajúce škandály EÚ v oblasti financovania
Tento prípad nie je prvou kontroverziou spojenou s netransparentným financovaním v EÚ. Koncom januára čelila Európska komisia kritike za tajné dohody s environmentálnymi organizáciami, ktorým poskytovala finančné prostriedky na propagáciu zelených politík bývalého eurokomisára Fransa Timmermansa.
Podľa denníka De Telegraaf tieto organizácie lobovali za ambicióznejšie environmentálne politiky, pričom financovanie zostávalo pre verejnosť skryté. Tento postup bol označený za „tieňové lobovanie“, ktoré mohlo nepriamo ovplyvniť rozhodovanie členských štátov a europoslancov.
