Európska únia definitívne spúšťa nový systém spoplatnenia emisií, ktorý výrazne zasiahne peňaženky bežných spotrebiteľov. Hoci systém s názvom ETS2 nezdaňuje domácnosti priamo, jeho prísne pravidlá od roku 2028 nevyhnutne prinesú zdražovanie benzínu, nafty aj zemného plynu, píše Techbyte
Čo je systém ETS2 a prečo prichádza?
O novom emisnom systéme sa v európskych kuloároch diskutuje už dlhšie, no mnohí spotrebitelia stále netušia, aký reálny dopad bude mať na ich životy. Kým pôvodný systém EU ETS, fungujúci od roku 2005, reguloval výlučne veľkých znečisťovateľov ako elektrárne, ťažký priemysel a letectvo, nový mechanizmus ETS2 cieli na menšie odvetvia. Konkrétne zdaní oxid uhličitý vznikajúci pri spaľovaní palív v budovách a v cestnej doprave.
Brusel si od tejto novinky sľubuje rázne škrty. Cieľom je do roku 2030 znížiť objem emisií v spomínaných sektoroch o 42 percent v porovnaní s rokom 2005. Celkové množstvo dostupných povoleniek na trhu bude prísne limitované a každoročne sa bude znižovať. Na rozdiel od pôvodného systému sa v ETS2 nebudú rozdávať žiadne bezplatné kvóty.
Štart sa posunul, ďalšie zdržanie Európa odmietla
Pôvodný harmonogram počítal s plným nasadením systému už v budúcom roku. Rada EÚ však 5. marca 2026 definitívne odobrila zmenu európskeho klimatického zákona. Tá posunula ostrý štart o dvanásť mesiacov, teda na 1. januára 2028. Rovnaká legislatíva zároveň ukotvila ambiciózny plán znížiť do roku 2040 celoeurópske emisie skleníkových plynov až o 90 percent oproti hodnotám z roku 1990.
Mechanizmus sa však už potichu rozbieha. Prvé dražby povoleniek odštartujú v roku 2027 a dotknuté firmy musia svoje emisie monitorovať a vykazovať už dnes. Fyzicky začnú povolenky odovzdávať v roku 2029, kedy zúčtujú emisie vyprodukované počas roka 2028.
Slovensko patrilo k štátom, ktoré presadzovali výraznejšie zbrzdenie tohto procesu. Premiér Robert Fico ešte v apríli avizoval, že vláda bude žiadať odklad minimálne do roku 2030, keďže podľa neho prichádzajú nové povinnosti v tom najhoršom možnom čase. Na októbrovom samite lídrov EÚ však táto snaha stroskotala, narazila okrem iného na odpor Nemecka. Lídri sa zhodli iba na výzve, aby Európska komisia opätovne zanalyzovala všetky sociálne a ekonomické dopady.
Ako bude fungovať cenová brzda?
Spotrebitelia si povolenky priamo kupovať nebudú. Táto povinnosť padne na plecia dodávateľov palív – teda rafinérií a podnikov, ktoré na trh dodávajú plyn, benzín, naftu či uhlie. Za každú tonu vyprodukovaného CO2 zo spáleného paliva budú musieť odovzdať jednu povolenku, a to najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Zákony trhu hovoria jasne: firmy si tieto poplatky zakomponujú do svojich nákladov a finálny účet zaplatí bežný motorista či majiteľ rodinného domu.
Aby prechod nebol pre ekonomiku zdrvujúci, v prvom roku sa vydraží o 30 percent povoleniek viac, než určuje limit, čím sa zabezpečí počiatočná likvidita. Európska únia zároveň zaviedla ochranný mechanizmus. Ak cena povolenky presiahne hranicu 45 eur za tonu (prepočítané na ceny z roku 2020), trh sa zadotuje 40 miliónmi dodatočných povoleniek z rezervy.
Toto pravidlo, ktoré Rada EÚ definitívne schválila 9. októbra 2026, však nefunguje ako tvrdý cenový strop. Kvôli inflácii je reálna hranica aktivácie vyššia ako 45 eur. Analytici z odborného portálu Carbon Pulse predpokladajú, že v roku 2028 bude reálna cena povolenky oscilovať okolo 50 eur, pričom do roku 2032 môže vystreliť až na 90 eur.
Účet pre motoristov: O koľko zdražie tankovanie?
Spálením jedného litra benzínu vyprodukujeme zhruba 2,3 kilogramu oxidu uhličitého. Pri nafte je toto číslo ešte o niečo vyššie, približne 2,7 kilogramu.
Ak by sa cena povolenky udržala na úrovni 45 eur za tonu, po započítaní 23-percentnej DPH by liter benzínu zdražel o 13 centov a liter nafty o 15 centov. Pri očakávaných scenároch sú však vyhliadky pesimistickejšie:
- Pri cene 60 eur/t: Benzín zdražie o 17 centov, nafta o 20 centov.
- Pri cene 90 eur/t (odhad na začiatok 30. rokov): Benzín si pripíše 25 centov, nafta takmer 30 centov.
Ak najazdíte 12-tisíc kilometrov ročne s benzínovým autom a spotrebou 6,5 litra na sto kilometrov (približne 780 litrov paliva ročne), systém ETS2 vás pri cene povolenky 45 eur bude stáť ďalších 99 eur ročne. Pri cene 60 eur to bude 132 eur a pri 90 eurách siahnete do vrecka pre takmer 200 eur navyše. Majitelia naftových áut s podobným profilom (nájazd 12-tisíc km, spotreba 6 l/100 km) zaplatia od 108 do 215 eur navyše.
Kúrenie plynom zabolí Slovákov najviac
Na vykurovanie minú slovenské domácnosti až 68 percent všetkej spotrebovanej energie, pričom takmer 65-percentný podiel tvorí práve zemný plyn. To predstavuje v rámci EÚ obrovský nepomer, keďže európsky priemer využívania plynu v domácnostiach bol v roku 2024 len 29,4 percenta.
Z jednej megawatthodiny (MWh) plynu sa uvoľní približne 0,2 tony CO2. Prepočty sú následne neúprosné. Pri cene povolenky 45 eur si za každú MWh priplatíte (s DPH) zhruba 11 eur. Pri cene 60 eur to stúpne na 15 eur a pri 90-eurovej povolenke až na 22 eur za megawatthodinu.
- Byt (spotreba 10 MWh): Priplatí si od 112 eur do 224 eur ročne v závislosti od ceny povolenky na trhu.
- Bežný rodinný dom (spotreba 15 MWh): Ročné náklady na kúrenie narastú o 168 až 335 eur.
- Nezateplený alebo veľký dom (spotreba 20 MWh): Poplatok za emisie dosiahne rozpätie od 224 do 447 eur.
Celkový dopad na rozpočet priemernej rodiny
Ak prepojíme dáta, získame jasný obraz o dopade na priemernú rodinu, ktorá žije v dome (15 MWh plynu ročne) a vlastní jedno benzínové auto (12 000 km ročne).
Pri cene 45 eur za tonu CO2 predstavuje dodatočný náklad asi 267 eur ročne (22 eur mesačne). Ak sa naplnia predikcie pre rok 2028 a cena dosiahne 50 eur, účet porastie na 297 eur ročne (25 eur mesačne). Zvýšenie ceny na 60 eur by znamenalo už 356 eur ročne. V extrémnom, no reálnom scenári pre začiatok 30. rokov (90 eur za tonu) by rodinu táto klimatická politika stála až 534 eur ročne navyše, čo predstavuje výdavok takmer 45 eur mesačne.
Tieto výpočty sú modelové. Výsledný tlak na peňaženky ovplyvní samotný trh, stratégia cenotvorby dodávateľov a rovnako aj štátna regulácia cien plynu. Zatiaľ nie je jasné, ako Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) zakomponuje ETS2 do svojich výmerov – napríklad pre rok 2027 stanovil cenu plynu ako komodity pre domácnosti na 33,272 eura za MWh, čo predstavuje takmer 10-percentný medziročný pokles. Nesmieme tiež zabúdať na sekundárny efekt: drahšia nafta predraží logistiku, čo sa s vysokou pravdepodobnosťou pretaví do vyšších cenoviek tovarov v supermarketoch.
