Zohriať si zvyšky jedla v mikrovlnke je lákavé – je to rýchle a pohodlné. No nie všetky pokrmy zvládnu druhé kolo vysokej teploty bez rizika.
Niektoré potraviny sa po opätovnom zohrievaní menia na zdroj škodlivých látok či baktérií, ktoré môžu ohroziť zdravie.
Ktoré potraviny sú najrizikovejšie?
Aj keď jedlo vyzerá a vonia normálne, vplyvom tepla sa v ňom môžu diať chemické a biologické zmeny. Výsledkom sú látky, ktoré organizmus zle znáša, alebo dokonca toxíny. Najčastejšie ide o tieto potraviny:
- Špenát a cvikla – obsahujú dusičnany, ktoré sa pri opätovnom zohrievaní menia na dusitany. Tie zaťažujú pečeň aj obehový systém a u detí môžu byť obzvlášť nebezpečné.
- Ryža – vytvára ideálne prostredie pre baktériu Bacillus cereus. Ak stojí dlhšie pri izbovej teplote, baktérie vytvoria toxíny, ktoré nezničí ani var. Následkom môžu byť bolesti brucha, hnačka či vracanie.
- Mäso, huby a vajcia – ak ostanú mimo chladničky dlhšie než dve hodiny, môžu v nich vznikať toxíny alebo sa mení štruktúra bielkovín, čo spôsobuje ťažšie trávenie.
Najčastejšie riziká v obedových krabičkách
Ryža a špenát patria medzi suroviny, ktoré Slováci často nosia v lunchboxoch. Práve tie sú však najproblematickejšie. Ryžu treba po uvarení rýchlo schladiť – ideálne do 30 minút – a skladovať v chladničke pri teplote do 5 °C. Spotrebovať by sa mala najneskôr do 24 hodín.
Špenát je najlepšie zjesť hneď po príprave. Ak ho zohrievate, malo by to byť iba raz a veľmi krátko.
Ako bezpečne skladovať a zohrievať jedlo
Kľúčom k bezpečnému obedu je správne skladovanie:
- Horúce jedlá rozdeľte na menšie porcie a nechajte vychladnúť do dvoch hodín.
- Uchovávajte ich v uzatvorených nádobách v chladničke.
- Pri zohrievaní zabezpečte, aby celé jedlo dosiahlo teplotu minimálne 70 °C.
- V mikrovlnke obsah premiešajte v polovici ohrevu, aby sa rovnomerne prehrial.
- Potraviny s vajcami, hubami alebo špenátom nikdy nezohrievajte opakovane.
Ak si nie ste istí, či jedlo nestálo mimo chladničky príliš dlho, lepšie je pripraviť si čerstvé ako riskovať otravu.
