Slovenské sociálne služby čelia akútnemu personálnemu zemetraseniu. Opatrovateľstvo patrí medzi najhoršie ohodnotené profesie v krajine, čo priamo vedie k masívnemu odlivu zamestnancov a preťaženiu existujúceho personálu.
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb preto prichádza s radikálnym návrhom na záchranu sektora: skokovo zvyšovať platy opatrovateliek o 200 eur ročne až do roku 2030. Zatiaľ čo zariadenia bijú na poplach a zháňajú ľudí len s obrovskými ťažkosťami, štát a zriaďovatelia si prehadzujú zodpovednosť, informuje STVR
Tvrdá realita v domovoch dôchodcov
Zariadenia sociálnych služieb naprieč celým Slovenskom hlásia kritický stav. Nájsť kvalifikovanú opatrovateľku je dnes priam nadľudský výkon. Tento nepriaznivý trend potvrdzujú aj nedávne dáta portálu platy.sk, ktoré túto náročnú profesiu radia na samotné dno platového rebríčka.
Zúfalú situáciu z každodennej praxe opisuje Jana Dupáková, riaditeľka Domova dôchodcov a DSS Senium v Banskej Bystrici. Zamestnanci sa podľa nej hľadajú už roky nesmierne ťažko. „Ak aj niekto príde, vydrží týždeň, dva, alebo príde prvá výplata a odchádza,“ ozrejmila pre STVR.
Podobný scenár zažívajú aj na juhu Slovenska. Riaditeľka Domova dôchodcov Nezábudka vo Fiľakove, Veronika Rusnáková, potvrdzuje, že opatrovateľky u nich spravidla pracujú za minimálnu mzdu, ktorá je aktuálne 915 eur v hrubom. „V čistom opatrovateľke ostane asi tak 800 euro,“ priblížila tvrdú realitu, ktorá spoľahlivo demotivuje prípadných záujemcov.
Zariadenia nemajú z čoho pridávať
Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) vidí jediné dlhodobé východisko v systematickej finančnej pomoci. Upozorňuje totiž, že samotné domovy na výraznejšie úpravy miezd nemajú vlastné zdroje. Systém je dlhodobo podfinancovaný a prežíva len vďaka obetavosti existujúcich pracovníkov.
„Aj verejní a neverejní poskytovatelia sú neziskoví poskytovatelia služieb, a teda nevytvárajú zisk, z ktorého by mohli mzdy zvýšiť,“ vysvetlila predsedníčka APSS Anna Ghannamová. Hospodárenie väčšiny zariadení je napnuté na prasknutie. „My máme taký istý výdaj ako máme príjem a končíme na nule,“ uzavrela Ghannamová.
Preto asociácia prichádza so striktnou požiadavkou adresovanou priamo vláde. „Žiadame navýšenie miezd opatrovateliek na tri etapy, a to o 200 eur mesačne každý rok teda od roku 2027, až do roku 2030,“ zdôraznila. Zároveň argumentuje, že ak má plošné zvýšenie fungovať u verejných aj neverejných poskytovateľov, musí byť financované priamo zo štátneho rozpočtu.
Zriaďovatelia verzus štát: Kto zaplatí účet?
Rezort práce sa priamemu zásahu do mzdových tabuliek bráni. Podľa ministra Erika Tomáša (Hlas-SD) ministerstvo nie je priamym zriaďovateľom ani poskytovateľom, a preto nemá na platy opatrovateliek priamy dosah.
„Za mzdy v sociálnych službách sú zodpovední zriaďovatelia, to znamená obce, mestá, VÚC a neverejní poskytovatelia,“ doplnil Tomáš. Na požiadavku asociácie reagoval jasným odkazom na adresu zriaďovateľov: „A veď nech ich zvyšujú, veď sú to zriaďovatelia.“
Zvyšovanie cez minimálnu mzdu a dotácie
Ministerstvo však argumentuje, že k rastu zárobkov prispieva aspoň sprostredkovane, a to tlakom na legislatívne zvyšovanie najnižších zárobkov v krajine. „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako veľmi dobre viete, v posledných rokoch významne navýšil minimálnu mzdu. Veď v tomto roku stúpla minimálna mzda oproti minulému roku o 99 eur! A na budúci rok bude 972 eur,“ nechal sa počuť šéf rezortu práce.
Zároveň vyčíslil, že celkový balík peňazí plynúci do sociálnych služieb narastie. Budúci rok stúpne štátny príspevok o takmer 50 miliónov eur a presiahne tak hranicu 300 miliónov. „Štát nie je poskytovateľom sociálnych služieb, ale my ako štát neodťahujeme ruky. Každý rok nalievame stále viac a viac peňazí ako štátny príspevok do týchto zariadení,“ povedal Erik Tomáš.
Tieto prostriedky sú síce primárne určené na samotné fungovanie pobytových zariadení, no minister upozorňuje, že to, čo z balíka zvýši, môžu zriaďovatelia využiť aj na vykrytie zvýšených mzdových nákladov.
