Ukrajina chce mierovú dohodu s Ruskom pod podmienkou, na ktorú Putin asi nikdy nepristúpi

zelensky

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ v pondelok uviedol, že krajina chce, aby sa mierový samit s podporou OSN skončil vojnu s Ruskom do februára 2023, ale len vtedy, ak bude Moskva najprv postavená pred medzinárodný súdny tribunál pre vojnové zločiny.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v rozhovore pre agentúru Associated Press uviedol, že Ukrajina urobí všetko pre to, aby na budúci rok, keď bude konflikt pokračovať, zvíťazila, ale dúfa, že obe strany dosiahnu diplomatickú dohodu.

„Každá vojna sa končí diplomatickou cestou. Každá vojna sa končí ako výsledok krokov podniknutých na bojisku a za rokovacím stolom,“ povedal Kuleba. „Organizácia Spojených národov by mohla byť najlepším miestom na usporiadanie tohto samitu, pretože tu nejde o to, aby sa urobila láskavosť určitej krajine.“

Najvyšší predstaviteľ dodal, že jeho vláda chce, aby generálny tajomník OSN António Guterres pôsobil ako sprostredkovateľ na potenciálnom mierovom samite, pretože sa „osvedčil ako účinný sprostredkovateľ a efektívny vyjednávač, a čo je najdôležitejšie, ako zásadový a čestný človek“.

V reakcii na Kulebove vyjadrenia spolupracujúca hovorkyňa OSN Florencia Soto Nino-Martinezová v pondelok pre agentúru Associated Press uviedla: „Ako už generálny tajomník v minulosti mnohokrát povedal, môže sprostredkovať len vtedy, ak všetky strany chcú, aby sprostredkoval.“

Ruský prezident Vladimir Putin v posledných mesiacoch viackrát vyhlásil, že Moskva je pripravená rokovať s cieľom ukončiť smrtiaci konflikt so svojím susedom. V rozhovore pre štátnu televíziu Rossija 1 na Štedrý deň Putin zrejme naznačil, že Ukrajina odmieta mierové rokovania.

Nezabudnite pozrieť toto:  Orbána napadol aktivista v Európskom prlamente. Kričal po ňom, že predal krajinu Rusku a Číne

„Sme pripravení rokovať so všetkými zúčastnenými o prijateľných riešeniach, ale to je na nich – to nie my odmietame rokovať, ale oni,“ povedal Putin.

Ruský prezident tiež dodal, že podľa neho jeho krajina „koná správnym smerom“ a „bráni naše národné záujmy, záujmy našich občanov, nášho ľudu. A my nemáme inú možnosť, ako chrániť našich občanov.“

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v pondelok vo svojom vyhlásení, v ktorom sa vyjadril ku Kulebovmu návrhu, pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti uviedol, že Rusko „sa nikdy neriadilo podmienkami, ktoré stanovili iní. Len naše vlastné a zdravý rozum“.

Washington uviedol, že jediným riešením na ukončenie vojny na Ukrajine je stiahnutie ruských síl z krajiny.

Riaditeľ CIA William Burns medzitým v rozhovore pre PBS zverejnenom 16. decembra uviedol, že CIA neverí, že Putin to s rokovaniami o ukončení vojny myslí vážne.

Putinova takzvaná rozsiahla „špeciálna vojenská operácia“ sa na Ukrajine začala 24. februára. Hoci sa Ukrajine podarilo získať späť veľké územia, ktoré pôvodne obsadili ruské sily, Rusko teraz kontroluje približne pätinu Ukrajiny.

V septembri Rusko anektovalo sporné regióny Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie po voľbách, ktoré západní predstavitelia označili za fiktívne.

Ruskí predstavitelia uviedli, že mierová dohoda bude musieť zabezpečiť, aby Ukrajina uznala zvrchovanosť Ruska nad Krymským polostrovom, ktorý bol anektovaný v roku 2014, ako aj ďalšie územné zisky.

Nezabudnite pozrieť toto:  Zmutovaný koronavírus sa rýchlo šíri a plní nemocnice po celej Európe

Keďže mierové rokovania sa zdajú byť čoraz nepravdepodobnejšie, vojna naďalej pokračuje. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) počas doterajšej invázie zahynulo alebo bolo zranených viac ako 17 000 civilných Ukrajincov, pričom podľa správ bolo zabitých až 13 000 ukrajinských vojakov.

Ďalšie správy naznačujú, že zahynulo alebo bolo zranených viac ako 100 000 ruských vojakov, hoci ruská vláda uvádza toto číslo oveľa nižšie.

Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia pre Ukrajinu, ktorú zriadila Rada OSN pre ľudské práva, v októbri dospela k záveru, že našla opodstatnené dôvody na konštatovanie, že na Ukrajine bol spáchaný „celý rad vojnových zločinov, porušení ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva“.

Záver prišiel po vyšetrovaní udalostí v Kyjevskej, Černihovskej, Charkovskej a Sumskej oblasti koncom februára a v marci 2022.

„Dopad týchto porušení na civilné obyvateľstvo na Ukrajine je obrovský. Straty na životoch sa počítajú na tisíce. Zničenie infraštruktúry je zničujúce,“ uviedol vo vyhlásení predseda komisie Erik Møse.

Komisia síce konštatovala, že ukrajinské sily sa v niektorých prípadoch tiež dopustili porušenia medzinárodného humanitárneho práva vrátane dvoch incidentov, ktoré sa kvalifikujú ako vojnové zločiny, uviedla však, že za „drvivú väčšinu“ porušení sú zodpovedné ruské sily.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *