Rozhovor medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom, ktorý sa uskutočnil 12. februára, vyvolal silnú odozvu na Ukrajine.
Mnohí v Kyjeve vnímajú tento krok ako obchádzanie ukrajinských záujmov a narušenie doterajšej americkej politiky, ktorá sa od invázie Ruska v roku 2022 riadila zásadou, že o budúcnosti Ukrajiny sa nebude rokovať bez jej priamej účasti.
Kyjev cíti zradu
Ukrajinské médiá ostro kritizovali skutočnosť, že Trump sa najskôr spojil s Putinom a až následne informoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podľa denníka Europejska Pravda tak Trump „nastolil novú realitu, v ktorej Ukrajina rýchlo stráca svoju subjektivitu“. Administratíva jeho predchodcu Joea Bidena vždy konzultovala kroky s Kyjevom, avšak nový prezident túto prax ignoroval.
Denník Kyiv Post poukázal aj na dĺžku rozhovorov – Trump hovoril s Putinom približne 90 minút, zatiaľ čo so Zelenským len hodinu. Americký líder po stretnutí neskrýval pozitívne dojmy zo svojho dialógu s ruským prezidentom.
„Obaja prezidenti sa vzájomne pozvali na návštevu. Trump sa dištancoval od označenia Putina za vojnového zločinca a nekomentoval ani medzinárodný zatykač na šéfa Kremľa. Snaží sa vytvoriť dojem, že vzťahy medzi USA a Ruskom sa môžu zlepšiť, pričom Ukrajina ostáva bokom,“ uviedol šéfredaktor Kyiv Post Bohdan Nahajlo.
Európa varuje pred ústupkami Moskve
Niektorí západní politici označili Trumpov postup za oslabenie ukrajinskej pozície. Nemecký minister obrany Boris Pistorius varoval pred jednostrannými ústupkami Rusku ešte pred začiatkom mierových rokovaní. Podľa šéfky nemeckej diplomacie Annaleny Baerbockovej nemôže byť Ukrajina v rokovaniach obídená a musí byť priamo pri stole.
„Toto sa netýka len Ukrajiny, ale aj európskej bezpečnosti. Rokovania nesmú viesť k situácii, kde sa Rusko len pripraví na ďalšiu ofenzívu,“ zdôraznila Baerbocková.
Trumpova administratíva odmieta kritiku
Americký minister obrany Pete Hegseth však nesúhlasí s kritikou a odmieta tvrdenia, že by Trumpova komunikácia s Putinom bola zradou voči Ukrajine. „Prezident Trump sa stretol s oboma stranami. Jeho cieľom je dosiahnuť mier a ukončiť krviprelievanie,“ vyhlásil Hegseth pred zasadnutím NATO v Bruseli.
Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho musí byť prípadná dohoda výsledkom rokovaní, ktoré zabezpečia trvalý mier. „Rusko už nesmie zabrať žiadne ďalšie územie,“ povedal Rutte.
