S blížiacim sa tretím výročím začiatku vojny na Ukrajine sa zintenzívňujú diskusie o možnostiach ukončenia konfliktu. Súčasne s inauguráciou Donalda Trumpa, ktorý opäť zasadol do prezidentského kresla Spojených štátov, sa na povrch dostávajú nové požiadavky Moskvy.
Tie údajne zazneli počas nedávnych tajných rokovaní v Katare, ako uviedla agentúra Bloomberg.
Rastúce sebavedomie Ruska
Ruský prezident Vladimir Putin si je podľa analytikov čoraz istejší svojou pozíciou. Na bojisku má Moskva údajne prevahu, čo posilňuje Putinovu diplomatickú neústupnosť. Podľa správ poľského denníka Gazeta, ktorý cituje Bloomberg, rozširuje Kremeľ svoj zoznam požiadaviek. Medzi hlavné podmienky patrí zákaz vstupu Ukrajiny do NATO a prerušenie akýchkoľvek kontaktov medzi Ukrajinou a Severoatlantickou alianciou.
Ďalšou kľúčovou podmienkou je požiadavka, aby zbrane dodané členskými štátmi NATO Ukrajine neboli nikdy použité proti Rusku. Tento bod Kremeľ označuje za nevyhnutný krok k dlhodobému mieru.
Znižovanie vojenskej sily Ukrajiny
Moskva taktiež požaduje radikálne zníženie veľkosti ukrajinskej armády. Podľa zverejnených informácií by počet ukrajinských vojakov nemal prekročiť 85 000, čo by znamenalo redukciu približne o 700 000 mužov a žien. Okrem toho chce Rusko obmedziť dolet ukrajinských rakiet na maximálne 40 kilometrov, čím by Kyjev prišiel o schopnosť efektívne zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území.
Prezident Volodymyr Zelenskyj tieto požiadavky kategoricky odmieta. Podľa agentúry Ukrinform Zelenskyj počas nedávneho stretnutia s britským premiérom Keirom Starmerom zdôraznil, že Ukrajina nepristúpi na žiadne kroky, ktoré by ohrozili jej suverenitu alebo obranyschopnosť.
Neutrálna Ukrajina a územné nároky
Ďalším zásadným bodom ruských požiadaviek je neutralita Ukrajiny. Kremeľ trvá na tom, aby bol tento štatút zakotvený v ukrajinskej ústave, a zároveň požaduje pripojenie približne 20 % ukrajinského územia k Rusku.
Konstantin Malofejev, ruský magnát a blízky spolupracovník Kremľa, uviedol, že Ukrajina by mala mať len malú armádu schopnú plniť policajné funkcie a chrániť hranice pred migračnými vlnami. „V žiadnom prípade by však táto armáda nemala byť dostatočne silná na to, aby mohla ohroziť Rusko,“ zdôraznil Malofejev.
Neprijateľné podmienky pre Kyjev
Ukrajinská strana zatiaľ neprejavila ochotu pristúpiť na akúkoľvek z ruských požiadaviek. Zelenskyj a jeho poradcovia upozorňujú, že prijatie podobných podmienok by iba umožnilo Rusku preskupiť svoje sily a znovu zaútočiť. Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) predstavujú ruské požiadavky de facto kapituláciu Ukrajiny, čo je pre Kyjev neprijateľné.
Naopak, ukrajinská vláda zotrváva na svojich požiadavkách, ktoré zahŕňajú stiahnutie ruských vojsk, zodpovednosť Moskvy za vojnové škody a záruky proti ďalšiemu napadnutiu.
Úspechy Ukrajiny na bojisku
Napriek ťažkej situácii zaznamenala Ukrajina v posledných týždňoch čiastkové úspechy. Podľa dostupných informácií ukrajinské jednotky dosiahli zisk časti ruského územia v Kurskej oblasti, čo by mohlo posilniť ich vyjednávaciu pozíciu. Tento faktor sa považuje za dôležitý, najmä vzhľadom na ďalšie ukrajinské ofenzívy zahájené na začiatku januára.
V skratke
Ruské požiadavky na ukončenie vojny sa naďalej sprísňujú. Zahŕňajú neutralitu Ukrajiny, redukciu jej armády a pripojenie časti územia k Rusku. Kyjev však tieto podmienky odmieta a trvá na svojej suverenite a stiahnutí ruských vojsk. Ukrajina navyše posilňuje svoju vyjednávaciu pozíciu vďaka úspechom na bojisku. Konflikt však zostáva bez jasného riešenia.