Šokujúce zábery z marockej hranice, kde sa migranti hromadne pokúšajú preniknúť do španielskej enklávy Ceuta, obleteli svet. Podľa bývalého nemeckého pohraničníka však nejde o izolovaný incident, ale o tvrdú realitu zlyhávajúcej migračnej politiky, na ktorú si Európania budú musieť zvyknúť. Ak sa prístup Európskej únie radikálne nezmení, hrozí nám nielen strata kontroly nad vonkajšími hranicami, ale aj úplný zánik voľného pohybu v rámci schengenského priestoru.
Čakajú nás čoraz častejšie krízové situácie
Zábery stoviek ľudí, ktorí berú útokom španielske územia na severe Afriky, vyvolali v európskej spoločnosti zdesenie. Bývalý nemecký pohraničný policajt Jan Solwyn však varuje pred falošnými ilúziami a tvrdí, že európska verejnosť sa musí pripraviť na novú normu. Podľa jeho slov sa podobné vyhrotené situácie budú odohrávať so železnou pravidelnosťou a nebudeme na ne čakať dlho.
The Islamic invaders have been moved from beach to an industrial zone, still within Ceuta. We do not understand why they are not driven away and sent back to Africa. Soon they will be right on your doorstep in Europe, committing countless crimes. pic.twitter.com/cHtWIyWx9M
— RadioGenoa (@RadioGenoa) August 20, 2026
„Bolo len otázkou času, kým sa niečo také stane,“ upozorňuje Solwyn s tým, že jeho vyhliadky do budúcnosti vôbec nie sú optimistické. „Podobné incidenty nebudú ojedinelé, ale budeme ich zažívať čoraz častejšie, či už v blízkej, alebo vzdialenejšej dobe,“ dodáva expert. Nejde pritom o žiadnu momentálnu anomáliu, ale skôr o priamy dôsledok desiatky rokov neriešených štrukturálnych nedostatkov na európskych hraniciach. Španielske enklávy Ceuta a Melilla sú tak už roky kritickými trhlinami v systéme.
Každý štát kope sám za seba. Výsledkom je chaos
Základný kameň úrazu spočíva v tom, že Európska únia stále nedokázala vybudovať skutočne funkčnú a jednotnú ochranu svojich hraníc. Zodpovednosť a priama kontrola naďalej leží na pleciach jednotlivých členských štátov. Tie však logicky uprednostňujú svoje vlastné vnútropolitické záujmy, čo v praxi vedie k obrovskému chaosu. Solwyn túto neudržateľnú prax spolu s bývalými kolegami trefne označuje ako „ping-pong s migrantmi“.
IT'S AN INVASION
A 'second wave' of migrants attempting to cross the border from Morocco into the sovereign Spanish enclave of Ceuta.
Only @vox_es can put a stop to this insanity. pic.twitter.com/NJdKf4O3b9
— Tommy Robinson 🇬🇧 (@TRobinsonNewEra) August 18, 2026
Krajiny ležiace na vonkajšom okraji Únie sa podľa jeho skúseností dlhodobo snažia prepustiť čo najviac osôb smerom do strednej a severnej Európy. Vnútrozemské štáty sa zas naopak usilujú prichádzajúcich ľudí nekompromisne vracať späť. Preto budú prevádzači a migranti neustále testovať nové trasy a hľadať najslabšie články ochrany.
„Ak to nebudú Ceuta a Melilla, potom sa tým miestom stanú Kanárske ostrovy. Migranti sa do Európy budú dostávať akokoľvek,“ vysvetľuje bývalý policajt. Systém je podľa neho vo svojej podstate predurčený na zlyhanie. Dokonca nevidí záchranu ani v novoprijatom Spoločnom európskom azylovom systéme (CEAS), keďže nová legislatíva neodstraňuje korene tohto štrukturálneho problému.
Dve radikálne cesty von z krízy
Solwyn tvrdí, že existujú len dva reálne scenáre, ako sa z tohto migračného bludiska dostať von, no ani jeden z nich nie je politicky jednoduchý. Prvou možnosťou je pretransformovať európsku agentúru Frontex na suverénnu autoritu, ktorá by mala priame a nadradené právomoci na zásah. „Potom by sme mali centrálny úrad pre ochranu hraníc, ktorý by prevzal celú európsku ochranu vonkajších hraníc,“ približuje svoju víziu expert.
Tento krok by však okamžite narazil na tvrdý odpor národných parlamentov. Znamenalo by to totiž bezprecedentné vzdanie sa dôležitej časti suverenity. Vlády v Madride, Ríme či Aténach by definitívne stratili výhradnú kontrolu nad vlastným pohraničím, čo je pre tamojších politikov momentálne mimoriadne ťažko presaditeľná predstava.
Bude musieť Európa obetovať voľné cestovanie?
Ak zlyhá hlbšia európska integrácia v oblasti bezpečnosti, druhou alternatívou je mimoriadne drastický krok smerom vzad. „Potom by sa musel schengenský priestor rozpustiť a skončila by sa sloboda cestovania po Európe,“ opisuje tvrdú realitu Solwyn. Zodpovednosť za národnú bezpečnosť by sa plne vrátila do rúk jednotlivých vlád.
Ochranu svojho územia by si tak musel zabezpečovať každý štát prísne individuálne prostredníctvom pevných hraničných kontrol. Hoci by bol tento krok po technickej stránke realizovateľný, bývalý pohraničník varuje, že by so sebou priniesol zdrvujúce ekonomické následky. Európska únia by navyše jedným ťahom prišla o svoj ústredný pilier – voľný pohyb osôb, služieb a tovaru.
