Video politika Mariana Kotlebu, v ktorom tvrdí, že očkovanie kráv proti slintačke a krívačke pomocou mRNA vakcín ohrozuje ľudí, vyvolalo na sociálnych sieťach výraznú pozornosť – zaznamenalo už viac ako 1,3 milióna videní, uvádza STVR
Podľa jeho slov ide o „nový Covid“ a štát sa údajne snaží nepriamo „zaočkovať“ aj tých, ktorí vakcináciu odmietli – prostredníctvom mlieka z takto ošetrených zvierat.
Tvrdenie, že mRNA vakcíny určené pre hovädzí dobytok by sa mohli preniesť do ľudského tela cez konzumáciu mlieka, odborníci jednoznačne odmietajú ako nepravdivé a zavádzajúce. Téme sa podrobne venovala relácia Overovňa, v ktorej vystúpil šéfredaktor odborného portálu Infosecurity.sk, Martin Hodás.
„Tak, ako mnohokrát, aj v tomto prípade ide len o ničím nepodložený konštrukt. Kotleba tvrdí, že Brusel sa snaží získať kontrolu nad našou výrobou mlieka a hovädzieho mäsa. Nemá však na to jediný dôkaz. Naopak, to, čo vraví, fakticky vôbec nesedí. Vraj ide o snahu podnietiť veľké farmy k tomu, aby v budúcnosti pravidelne a masívne očkovali kravy mRNA vakcínami, konkrétne spomenul aj spoločnosť Pfizer,“ uviedol Hodás.
Podľa jeho slov ide o dezinformácie bez vedeckého základu. Spoločnosť Pfizer v súčasnosti nevyvíja žiadnu mRNA vakcínu pre veterinárne použitie a v celej Európskej únii nie je momentálne schválená žiadna vakcína tohto typu pre zvieratá. Navyše, očkovanie proti slintačke a krívačke na území EÚ je od roku 1992 priamo zakázané ako preventívne opatrenie pred šírením ochorenia.
Vakcíny cez mlieko neprenášajú
Obavy z údajného prenosu očkovacích látok cez živočíšne produkty vyvracia aj biologická realita. Hodás v relácii vysvetlil, že molekuly mRNA vakcíny by sa v tráviacom systéme človeka rozložili a stratili svoju účinnosť. Aj keby sa do tela dostalo zanedbateľné množstvo antigénu, nestačilo by to na vyvolanie imunitnej reakcie, píše STVR
Doplňuje ho aj odborník Vladimír Celer z Veterinárnej univerzity v Brne, podľa ktorého nemôže dôjsť k prenosu účinnej látky vakcíny na človeka cez konzumáciu mlieka či mäsa. „Pre takúto teóriu neexistuje vedecký základ. V rámci známej teórie by takéto látky v potrave v podobe veľkých molekúl jednoducho rozložili náš tráviaci trakt. Ak by sa nám aj podarilo prijať malé množstvo antigénu, ktorý si krava vytvorila, nebolo by to dosť na to, aby sme si vytvorili imunitu,“ uviedol Hodás.
Odborníci tiež pripomínajú, že pri hospodárskych zvieratách platia prísne pravidlá – medzi aplikáciou lieku a spracovaním živočíšneho produktu (mäsa, mlieka) musí uplynúť tzv. ochranná lehota. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa do potravinového reťazca nedostali žiadne zvyšky liečiv v nedovolenom množstve.
