Predstavte si ten kontrast. Stojíte v Španej Doline, pozeráte na obrovskú masu zeme – slávnu Haldu Maximilián. Pod vami si ľudia v miestnej krčme pokojne pijú kofolu, babičky v zásterách polievajú svoje malé záhradky. Je tu ticho a pokoj. Neskôr zídete do Banskej Bystrice. Na Námestí SNP ľudia sedia na terasách, popíjajú kávu a pozerajú na majestátny Barbakan či historický Thurzov dom (fotky: plenum.sk)
Pri pohľade na túto dnešnú stredoslovenskú idylu si málokto uvedomí jednu šokujúcu vec: presne na týchto miestach sa kedysi točili peniaze, z ktorých by sa zatočila hlava aj dnešným miliardárom z rebríčka Forbes. Banská Bystrica a jej okolie neboli len nejakým banským revírom. Bolo to stredoveké Silicon Valley. Miesto, kde vznikla korporácia, ktorá by sa svojou mocou a monopolom dnes hravo vyrovnala gigantom ako Apple či Google.
A za tým všetkým stáli dvaja muži.
Dokonalý startup: Keď sa stretol miestny talent s globálnym kapitálom
Príbeh tohto stredovekého impéria sa začal spojením dvoch úplne odlišných svetov. Na jednej strane stál Ján Thurzo, rodák z Levoče. Bystrý inžinier a lokálny inovátor, ktorý by bol v dnešnej dobe oslavovaný ako geniálny zakladateľ technologického startupu. Na druhej strane bol Jakob Fugger z nemeckého Augsburgu – chladnokrvný, racionálny finančník, niečo ako dnešný žralok z Wall Street, ktorý hľadal najlepšie miesto, kam naliať svoj rizikový kapitál.
Keď sa ich cesty koncom 15. storočia skrížili, vznikla Thurzovsko-fuggerovská spoločnosť. Thurzo priniesol to najcennejšie „know-how“ – geniálne technické riešenie. Banské diela v okolí Bystrice boli vtedy zatopené a mnohí ich považovali za mŕtve. Thurzo však zostrojil revolučné odvodňovacie čerpadlá poháňané vodou a koňmi. Bol to zázrak vtedajšej techniky, ktorý opäť sprístupnil obrovské ložiská medi. Fugger do tohto „startupu“ nalial obrovské peniaze a spoločne vytvorili monopol, ktorý v jednom momente ovládal takmer 80 % európskeho trhu s meďou.
Od driny v podzemí po fabriku, ktorú zhltla burina
Tá obrovská halda v Španej Doline nie je len kopec kameňov. Je to monumentálny dôkaz neľudskej driny, pri ktorej baníci kutali rudu z hlbín zeme. Ak sa tam dnes prejdete a uvidíte aspoň okrajovo kamenné múry mladšej Šachty Ľudovika, dýchne na vás chlad podzemia. Tam to všetko začínalo.
Vyťažená ruda však musela získať svoju hodnotu. A tú dostávala v Medenom hámri priamo v Banskej Bystrici. Keď sa dnes prejdete okolo tohto areálu, uvidíte len staré tehlové budovy bez okien, do ktorých sa zahryzla burina. Znie to až neuveriteľne, no práve v týchto ruinách fungoval podnik s nepretržitou prevádzkou, obrovskými pecami a buchotom kladív, odkiaľ banskobystrická meď putovala do celého sveta.
Najbohatší muž histórie a stredoveký lobing
Aké veľké peniaze tento bystrický biznis vlastne generoval? Ak by sme majetok Jakoba Fuggera, zvaného „Bohatý“, prepočítali na dnešné peniaze a zohľadnili podiel na vtedajšom globálnom HDP, jeho majetok by sa odhadoval na zhruba 400 miliárd dolárov. Bol by suverénne najbohatším človekom našej planéty, ďaleko pred Elonom Muskom či Jeffom Bezosom.
Fugger si za meď vyťaženú na strednom Slovensku mohol kúpiť čokoľvek. A aj si kúpil – napríklad cisára.
Keď sa v roku 1519 volil nový vládca Svätej rímskej ríše, Fugger jednoducho podplatil voliteľov obrovskými úplatkami, aby vyhral jeho favorit, Karol V. Habsburský. Pre lepšiu predstavu: je to presne taká istá situácia, ako keby dnes jedna technologická korporácia kompletne zafinancovala prezidentskú kampaň v USA a prakticky by si kúpila najmocnejšieho muža sveta.
Napriek tejto neuveriteľnej moci bol Fugger vo svojej podstate tvrdý pragmatik. Keď mu raz istý kráľ z vďačnosti ponúkol šľachtický titul a modrú krv, Fugger to odmietol so suchým konštatovaním, že radšej ostane najbohatším mešťanom planéty, než by mal byť najchudobnejším z aristokratov. Zaujímali ho len čísla a kontrola nad trhom.
Banskobystrický Bitcoin v pieskoch Namíbie
To, že Banská Bystrica bola centrom globalizovaného sveta, potvrdzuje aj neuveriteľný objav spred pár rokov. Pri pobreží Namíbie v Afrike sa našiel vrak portugalskej lode Bom Jesus, ktorá sa potopila v roku 1533. Viete, čo tvorilo jej hlavný náklad? Presne 22 ton medených ingotov s vyrazeným znakom trojzubca – ochrannou známkou Fuggerovcov.
Meď z Banskej Bystrice a Španej Doliny totiž neslúžila len na strechy kostolov. Bola to doslova globálna mena – stredoveký Bitcoin alebo dnešný americký dolár. Portugalci ňou platili v Indii za vzácne korenie a po celej Afrike za luxusný tovar.
Náš vlastný Wall Street
Keď najbližšie pôjdete cez Námestie SNP v Banskej Bystrici, pristavte sa pri Thurzovom dome a pozrite sa na jeho bohato zdobenú fasádu. Alebo keď si v Španej Doline sadnete na lavičku pod tú obrovskú haldu, spomeňte si na to.
Pijeme tu kávu a kofolu na miestach, kde sa kedysi písali dejiny svetovej ekonomiky. V meste v strede Slovenska, ktoré na pár desiatok rokov ovládlo svet.
