Dve popredné mená svetovej seizmológie – Thanh-Son Phạm a Hrvoje Tkalčić z Austrálskej národnej univerzity – priniesli zásadný prelom v chápaní vnútornej štruktúry Zeme.
Na základe analýzy seizmických vĺn, ktoré vznikajú pri zemetraseniach a prechádzajú rôznymi vrstvami planéty, identifikovali nový, doposiaľ neznámy útvar: masívnu kovovú guľu ukrytú v samotnom strede Zeme.
Táto guľa, ktorú vedci označujú ako „najvnútornejšie vnútorné jadro“, má priemer približne 400 kilometrov a skladá sa prevažne zo zliatiny železa a niklu. Je zasadená vo vnútri už známeho vnútorného jadra planéty a odlišuje sa od neho štruktúrou i fyzikálnymi vlastnosťami.
Podľa výskumníkov sa im podarilo aplikovať novú metódu, ktorá umožňuje analyzovať najhlbšie vrstvy planéty bez nutnosti priameho zásahu. Ako vysvetlil Phạm pre denník The Washington Post:
„Je zrejmé, že najvnútornejšie vnútorné jadro má niečo iné než vrchná vrstva. Domnievame sa, že spôsob, akým sú atómy [zabalené] v týchto dvoch oblastiach, sa mierne líši.“
Táto jemná, ale zásadná rozdielnosť umožnila identifikovať nový útvar aj bez jasného odrazu seizmických vĺn, čo robí objav ešte výnimočnejším.
Význam tohto nálezu ďaleko presahuje hranice akademickej komunity. Vnútorné jadro Zeme je totiž úzko spojené s tvorbou geomagnetického poľa – štítu, ktorý chráni našu planétu pred kozmickým žiarením a umožňuje život na povrchu.
Ako autori uviedli v odbornom článku pre The Conversation:
„Pochopenie evolučnej histórie vnútorného jadra našej planéty a jeho spojenia s geomagnetickým poľom je dôležité pre pochopenie časovej osi vývoja života na Zemi.“
Zaujímavé je aj to, že prechod medzi najvnútornejšou kovovou guľou a okolitým pevným plášťom vnútorného jadra sa zdá byť plynulý, nie ostrý, čo komplikuje jeho priamu detekciu. Napriek tomu je podľa výskumníkov isté, že obe vrstvy majú pravdepodobne podobné chemické zloženie, no líšia sa fyzikálnymi vlastnosťami.
