Všade sa o tom hovorí! O klimatických zmenách, ale aj o globálnom otepľovaní, ktoré spôsobuje topenie ľadovcov, zvyšovanie hladiny morí a oceánov a zánik domovov mnohých živočíchov. Nielenže zvieratá strácajú svoje prirodzené prostredie, ale aj obľúbené mestá ľudí sú zaplavené.
Kedy sa to začalo a ako sa to skončí?
Zdá sa, že ľudská činnosť ovplyvňuje klímu až v posledných desaťročiach. Nie je to pravda. Hladina vody začala stúpať v 19. storočí. Tento jav sa spája s nástupom priemyselnej revolúcie. Odvtedy človek výrazne zasahuje do životného prostredia. Zvyšujú sa emisie a skleníkové plyny. Vedci odhadujú, že do roku 2050 pohltí more mnohé mestá.
Dokážu sa prispôsobiť, alebo navždy zmiznú z povrchu?
Možno sa pýtate, prečo sa mestá jednoducho neprispôsobia? Áno, niektoré mestá sa snažia pripraviť na zvyšovanie hladiny morí. Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.
Medzi najviac ohrozené mestá patria Miami na Floride, Šanghaj v Ázii, Tokio, Kanton, Tchien-ťin, Hočiminovo mesto vo Vietname a Bombaj a Kalkata v Indii. V Amerike sú ohrozené mestá New York a Mexico City.
Je ohrozená aj Európa?
Keď hovoríme o potápajúcich sa mestách, ako prvé nám napadnú Benátky alebo Amsterdam v Holandsku. Prvé z nich už niekoľko rokov zápasí s vysokou hladinou mora. Najmä Benátky trpia silnými záplavami. Za posledné dve desaťročia sa hladina vody v tomto turisticky obľúbenom meste zvýšila takmer o 2 metre. Ohrození sú nielen obyvatelia, ale aj historické pamiatky.
Ohrozený je však aj Londýn. Globálne otepľovanie má veľký vplyv na výšku hladiny Temže, ktorá preteká hlavným mestom Anglicka. Pri jej zaplavení sa nevyhnutne poškodia obľúbené historické budovy.
Jediným riešením zvyšovania hladiny sú správne stratégie ochrany pamiatok. Je dôležité, aby všetci odborníci dali hlavy dohromady a navrhli čo najúčinnejšie riešenie. Nechceme prísť o historické budovy a charakter mesta.
