Mnohí z nás otvoria pohár medu a ostanú v neistote. Na povrchu sa namiesto čistej zlatej tekutiny objavila zvláštna biela vrstva pripomínajúca penu alebo jemný film.
Prvou reakciou býva často obava z plesne či znehodnotenia. Pravda je však taká, že tento vizuálny jav je v skutočnosti „vysvedčením“ čistoty a poctivého spracovania včelieho produktu.
Tekuté zlato, ktoré vzdoruje času
Med fascinuje ľudstvo už tisícročia. V staroveku ho uctievali ako elixír života a vzácne platidlo. Jeho schopnosť odolávať času je priam legendárna – archeológovia dokonca našli v egyptských hrobkách tisíce rokov starý med, ktorý bol po miernom zahriatí stále jedlý.
Za touto fascinujúcou trvanlivosťou stojí unikátne chemické zloženie. Extrémne nízky obsah vlhkosti v kombinácii s vysokou koncentráciou cukrov vytvára prostredie, v ktorom baktérie ani plesne nedokážu prežiť. Napriek svojej „nesmrteľnosti“ je však med živým produktom, ktorý neustále pracuje a mení svoju štruktúru.
Záhada bieleho filmu: Keď med „dýcha“
Ak na povrchu medu nájdete biely povlak, nejde o chybu krásy, ale o výsledok prirodzenej kryštalizácie. Tento proces je pre pravý včelí med nevyhnutný. Keď glukóza začne tuhnúť a meniť sa na kryštály, vytláča mikroskopické bublinky vzduchu. Tie následne stúpajú nahor, kde vytvoria jemnú penu alebo mramorovanie.
Tento jav je najvýraznejší pri tmavých druhoch medu a pri produktoch s vyšším podielom glukózy. Pre spotrebiteľa je to jasný signál: „Tento med nebol priemyselne prehriaty ani zbavený svojich prirodzených vlastností.“
Droždie ako dôkaz biologickej aktivity
Okrem vzduchových bubliniek môžu biely povlak spôsobiť aj prirodzene prítomné kvasinkové kultúry. Hoci slovo „kvasinky“ môže znieť v súvislosti s potravinami negatívne, pri mede je to presne naopak. Ich prítomnosť potvrdzuje, že med si zachoval svoju plnú biologickú hodnotu a nebol vystavený agresívnej tepelnej úprave, ktorá by zničila vzácne enzýmy a vitamíny.
„Biely povlak, či už ide o vzduchové bublinky alebo známky drožďovej aktivity, je skôr dôkazom prirodzenosti medu než jeho nedostatkov.“
Ako spoznať, že je med v poriadku?
Ak váhate, stačí jednoduchý senzorický test. Kvalitný med s bielym povlakom si zachováva svoju charakteristickú vôňu a intenzívnu sladkú chuť. Pokiaľ v mede necítite kyslosť alebo nepríjemný zápach po kvasení (ktorý vzniká len pri extrémne vysokom obsahu vody, čo je u poctivých včelárov rarita), nie je najmenší dôvod na obavy. Práve naopak – držíte v rukách produkt v jeho najčistejšej prírodnej podobe.
