Podľa tajného dokumentu, ktorý vo februári vypracoval think-tank napojený na ruskú tajnú službu FSB, nepríde mierové riešenie vojny na Ukrajine skôr ako v roku 2026. Informoval o tom americký denník The Washington Post (WP), ktorý získal informácie od európskych spravodajských služieb.
Dokument nielenže odmieta akúkoľvek mierovú misiu na Ukrajinu po dosiahnutí dohody, ale zároveň stanovuje tvrdé podmienky – predovšetkým uznanie ruskej suverenity nad okupovanými územiami. Plán počíta aj s vytvorením nárazníkovej a demilitarizovanej zóny.
Celá stratégia sa však neobmedzuje len na Ukrajinu – jej širším cieľom je oslabenie Spojených štátov a ich vyjednávacej pozície na medzinárodnej scéne.
Ruské podmienky pre mier: Uznanie okupovaných území a odmietnutie kompromisov
Ruský dokument jednoznačne odmieta akékoľvek ústupky Ukrajiny, ako je napríklad vzdanie sa členstva v NATO či organizácia volieb s účasťou proruských strán. Podľa jeho autorov je súčasná ukrajinská vláda „nereformovateľná“ a mala by byť „úplne odstránená“.
Zároveň sa v dokumente uvádza, že skutočné vyjednávanie o Ukrajine by malo byť len súčasťou širšej stratégie ruskej zahraničnej politiky. „Rusko by mohlo posilniť svoju vyjednávaciu pozíciu tým, že vyostrí napätie medzi Spojenými štátmi, Čínou a Európskou úniou a ponúkne USA prístup k ruským nerastným surovinám, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny,“ cituje The Washington Post.
Snaha normalizovať vzťahy s USA a oslabiť ich vplyv
Prvým krokom k dosiahnutiu týchto cieľov má byť „normalizácia“ vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Dokument predpokladá úplné obnovenie diplomatických misií a znovuotvorenie ambasád v oboch krajinách.
O tejto možnosti už vo februári rokovali ruskí a americkí diplomati v Istanbule, ako informoval The Moscow Times. Ruský diplomat Boris Bondarev, ktorého WP cituje, tvrdí, že Moskva sa snažila nalákať Donalda Trumpa na rokovania tým, že mu ukazovala „otvorenosť a flexibilitu“. Medzitým sa Vladimir Putin snažil prezentovať ako „skutočný priateľ Trumpa, ktorý mu rozumie a chce mu pomôcť – ale nie zadarmo“.
Redakcia Plénum.sk
