Mníchov sa stáva centrom medzinárodnej diplomacie. Už v piatok sa tu začne prestížna Mníchovská bezpečnostná konferencia, na ktorej sa stretne viac ako 60 svetových lídrov.
Hlavnou témou bude konflikt na Ukrajine a snaha o jeho riešenie, pričom Spojené štáty sa snažia zohrať úlohu sprostredkovateľa medzi Kyjevom a Moskvou. Napätie však zvyšujú kontroverzné vyjadrenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré v európskych politických kruhoch vyvolávajú obavy zo scenára pripomínajúceho Mníchovskú dohodu z roku 1938.
Kľúčové rokovania bez účasti Ruska
V súvislosti s konferenciou do Mníchova pricestovali aj americký viceprezident J. D. Vance a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Napriek snahám o diplomatický dialóg sa ruskí predstavitelia na stretnutí nezúčastnia. Podľa informácií nemeckého portálu DW Ukrajina odmietla možnosť uzavretých rokovaní medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom, pričom zdôraznila, že akékoľvek diskusie musia byť transparentné a vedené so spojencami.
Tento mesiac si svet pripomenie tretie výročie ruského vpádu na Ukrajinu. Donald Trump, ktorý sa už v predvolebnej kampani vyjadroval o rýchlom ukončení vojny, však stále nepredstavil konkrétny plán na dosiahnutie mieru. Jeho rétorika však vyvoláva znepokojenie nielen v Kyjeve, ale aj medzi spojencami v Európe a v USA.
Trumpove vyjadrenia a obavy z historických paralel
Napätie eskalovalo najmä po telefonátoch medzi Trumpom, Zelenským a Putinom. Výroky amerického ministra obrany Petea Hesgetha po jeho rozhovore s ruským lídrom vyvolali vlnu kritiky. Minister totiž vyhlásil, že návrat k hraniciam z roku 2014 je „nereálny“ a vylúčil možnosť vstupu Ukrajiny do NATO či nasadenia amerických vojakov na jej obranu. Tieto slová vyvolali obavy, že Spojené štáty sú ochotné pristúpiť na kompromisy, ktoré by mohli oslabiť bezpečnosť východnej Európy.
Európski lídri zároveň upozorňujú, že Washington s nimi o možnom riešení vojny vôbec nerokoval, hoci konflikt bezprostredne ovplyvňuje stabilitu celého kontinentu. Podľa portálu Euractiv šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová kritizovala tento prístup slovami: „Prečo ustupujeme Rusku ešte predtým, než sa vôbec začnú rokovania?“
„Druhý Mníchov“ ako varovanie z histórie
Mnohí politici označujú postup USA za nebezpečný návrat k politike appeasementu, ktorá sa v minulosti ukázala ako neúčinná. Britský poslanec David Reed pre Politico zdôraznil: „História nás učí, že politika ústupkov nefunguje. Táto vojna musí skončiť podľa ukrajinských podmienok. Akékoľvek iné riešenie by bolo zradou a hrozbou pre európsku bezpečnosť.“
Paralely s rokom 1938 sa objavujú najmä v súvislosti s možným ponechaním časti ukrajinského územia Rusku bez akýchkoľvek bezpečnostných záruk. Kritici varujú, že by to mohlo pripomínať Mníchovskú dohodu, ktorou Veľká Británia a Francúzsko umožnili Nemecku obsadiť Sudety bez súhlasu Československa. Vtedajší britský premiér Neville Chamberlain dúfal, že týmto krokom upokojí Hitlerove územné nároky, avšak o rok neskôr Nemecko napadlo Poľsko, čím sa začala druhá svetová vojna.
Niektorí experti sa zároveň obávajú, že ak by Rusko oficiálne získalo okupované oblasti vrátane priemyselne významného Donbasu, mohlo by to posilniť jeho vojenský potenciál. Tento scenár by mohol viesť k ďalšej eskalácii konfliktu v budúcnosti.
V skratke:
- V Mníchove sa koná bezpečnostná konferencia, kde sa bude riešiť najmä situácia na Ukrajine.
- Rusko sa na rokovaniach nezúčastní, keďže Kyjev odmietol tajné vyjednávania s Moskvou a USA.
- Výroky Donalda Trumpa a jeho ministra obrany vyvolali obavy, že USA by mohli obetovať ukrajinské územia výmenou za mier.
- Európski lídri varujú pred „druhým Mníchovom“ a tvrdia, že politika ústupkov Rusku by mohla oslabiť bezpečnosť celej Európy.
- Historické paralely s rokom 1938 vyvolávajú obavy, že kompromisy by mohli viesť k ďalšej eskalácii konfliktu.
