Zatiaľ čo pozornosť svetovej verejnosti sa sústreďuje na vojenský konflikt na Ukrajine, v zákulisí prebieha iný, nemenej závažný druh boja — takzvaná kognitívna vojna.
Táto forma konfliktu, zameraná na ovplyvňovanie verejnej mienky a manipuláciu s informáciami, sa podľa viacerých bezpečnostných expertov stáva hlavným nástrojom autoritárskych mocností, ako sú Rusko a Čína.
Podľa Michaela Miklaucica, odborníka na bezpečnostnú politiku a spolupracovníka americkej organizácie National Defense University, Západ v tomto zápase výrazne stráca dych. „Zjednodušene povedané, kognitívna vojna predstavuje strategickú manipuláciu s informáciami s cieľom ovplyvniť myslenie ľudí a tým dosiahnuť vojenské ciele,“ vysvetlil Miklaucic vo svojom článku pre Chicago Tribune. „Vojny sa v konečnom dôsledku vyhrávajú alebo prehrávajú v ľudskej mysli,“ dodal.
Miklaucic poukazuje na to, že Rusko a Čína investujú do tejto oblasti násobne viac zdrojov než západné krajiny. Ako príklady uvádza čínsku iniciatívu Pás a cesta, ktorá si získava pozitívne ohlasy najmä v rozvojových regiónoch, či rozširovanie ruského naratívu o obrane „tradičných konzervatívnych hodnôt“. Výrazným príkladom úspešnej manipulácie je aj šírenie tvrdenia, že zodpovednosť za ruskú inváziu na Ukrajinu nesie práve Ukrajina.
Západ, aj napriek svojim hodnotám ako demokracia a trhová ekonomika, ktoré mu v minulosti pomohli uspieť v studenej vojne, podľa neho trpí „kognitívnou paralýzou“. „Je ochromený byrokratickou nehybnosťou, vnútornými konfliktmi, zastaranými právnymi rámcami a strachom z eskalácie,“ tvrdí Miklaucic.
Rovnaký tón preberá aj Seth Jones z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS). Upozorňuje, že Západ reagoval pomaly aj na agresívnejšie formy hybridnej vojny, ako sú sabotáže a kybernetické útoky. „Počet ruských kybernetických útokov sa medzi rokmi 2023 a 2024 takmer strojnásobil. Cieľom boli najmä vládne inštitúcie, doprava, kritická infraštruktúra a priemysel,“ konštatuje Jones.
Zodpovednosť za tieto útoky sa podľa dostupných informácií často pripisuje ruskej vojenskej rozviedke GRU, ktorá mala stáť aj za výbuchmi vo Vrběticiach. Česká vláda nedávno zaradila na svoj sankčný zoznam aj bieloruskú občianku, ktorá mala s GRU spolupracovať.
Jones zároveň upozorňuje, že Západ doteraz nezvládol formulovať efektívnu stratégiu, ako na tieto hrozby reagovať. „Obavy z ďalšej eskalácie, ktoré panujú najmä medzi európskymi politikmi, sú z veľkej časti neopodstatnené. To Rusko, nie Európa či Spojené štáty, sa rozhodlo rozšíriť tieňovú vojnu v Európe,“ varuje. Zdôrazňuje, že pasivita Západu môže len povzbudiť Moskvu v pokračovaní týchto operácií a apeluje na potrebu zahájiť informačnú ofenzívu a cielene zasahovať aj v kyberpriestore.
