Vzťahy medzi Ruskou federáciou a európskymi krajinami prechádzajú v posledných rokoch zásadným napätím, ktoré sa podľa ruského prezidenta Vladimira Putina dostáva do ešte zložitejšieho štádia, než aké svet zažil počas druhej svetovej vojny.
Napriek tomu Putin zdôrazňuje, že v dlhodobom horizonte predpokladá obnovenie spolupráce medzi Moskvou a Západom.
„Nepochybujem o tom, že skôr či neskôr sa naše vzťahy s Európou obnovia. To je isté,“ vyhlásil Putin podľa portálu Polsat News. Podľa neho v Európe stále existuje značná časť populácie, ktorá má k Rusku pozitívny postoj.
Podporu prezidentovým slovám vyjadril aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý zdôraznil, že „Rusko je nedeliteľnou súčasťou Európy“ a že si k nej zachová „rovnaký postoj ako doteraz“. Zároveň dodal, že Moskva ako jediná skutočne túži po mieri, na rozdiel od Kyjeva a západných krajín.
Tieto vyhlásenia však analytici spochybňujú. Poukazujú na to, že vojenský konflikt na Ukrajine by sa v blízkej budúcnosti mohol rozšíriť aj za hranice členských štátov NATO. Medzi najpravdepodobnejšie scenáre patrí možný útok na pobaltské štáty, konkrétne Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
Analytik Viljar Veebel pre portál The Pioneer upozornil na strategický význam tzv. Suwalského koridoru – úzkeho pásu územia medzi Litvou, Poľskom a ruskou enklávou Kaliningrad. Jeho obsadením by Rusko mohlo fakticky odrezať pobaltské štáty od zvyšku NATO.
Tieto krajiny sú dlhodobými a hlasnými podporovateľmi Ukrajiny. Vzhľadom na to, že v nich žije početná ruská menšina, odborníci varujú, že Moskva by mohla prípadný zásah ospravedlniť ako „oslobodzovanie“, analogicky k invázii na Ukrajinu.
Odborníci však upozorňujú, že potenciálne riziko sa netýka iba severovýchodu Európy. Podľa analytika Vladimíra Bednára je ohrozené aj Maďarsko, Bulharsko a Slovensko. Ako uviedol pre tvnoviny.sk, Rusko neplánuje masívnu inváziu, ale skôr taktiku založenú na využití lokálnej dominancie.
„Ruská stratégia nepredpokladá nejaký masívny útok na Európu, respektíve na Slovensko. Jej stratégia je založená na tom, že využije lokálnu prevahu. Využije situáciu, keď bude presvedčená o tom, že väčšia časť obyvateľstva je ochotná akceptovať a aj sa pridať na stranu Ruskej federácie,“ uviedol Bednár. Najviac ohrozené sú teda podľa neho tie krajiny, kde má Rusko širšiu spoločenskú podporu.
Rétorika Kremľa, ktorá sa sústreďuje na predstavu mieru a návratu k dialógu, tak naráža na skepsu bezpečnostných expertov. Tí upozorňujú, že podobné vyjadrenia môžu byť vnímané ako strategická komunikácia s cieľom oslabiť európsku jednotu a pripraviť si pôdu pre budúce konflikty.
