Napriek tomu, že prípadný mier na Ukrajine by mohol ukončiť súčasné boje, v pobaltských krajinách sa rozmáhajú obavy, že takýto vývoj by paradoxne mohol ohroziť bezpečnosť ich regiónu. Litva, Lotyšsko a Estónsko varujú, že prímerie by poskytlo Rusku dôležitý čas na reorganizáciu a posilnenie ozbrojených síl, čo by mohlo mať priame dôsledky pre severovýchodné krídlo NATO.
Predstavitelia týchto štátov upozorňujú na riziko opakovania scenára z roku 2022, keď Moskva pod zámienkou vojenského cvičenia zhromažďovala jednotky pri ukrajinských hraniciach. Podľa nich by dočasné zastavenie bojov mohlo Rusku otvoriť priestor na prípravu ďalšej vojenskej eskalácie – tentoraz možno na území členských krajín NATO.
„Nerobme si ilúzie. Neklamme sami seba, že Rusko sa po Ukrajine zastaví,“ vyhlásila litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienėová pre Financial Times.
Dodala, že Rusko by v čase prímeria mohlo urýchlene modernizovať svoju armádu. „Už teraz má obrovskú armádu so skúsenosťami z bojov, ktorá sa ešte zväčší,“ doplnila.
Obavy z presunu státisícov vojakov k hraniciam
V súčasnosti má Rusko podľa odhadov na Ukrajine približne 600-tisíc vojakov. Estónsky minister obrany Hanno Pevkur upozorňuje, že v prípade prímeria by až polovica z nich – približne 300-tisíc mužov – mohla byť presunutá k hraniciam s Fínskom a pobaltskými krajinami.
„Títo muži sa nevrátia do rôznych častí Ruska zbierať kukuricu alebo robiť niečo iné, pretože plat, ktorý dostávajú v armáde, je päť- až desaťkrát vyšší, než aký by mohli dostať vo svojom rodnom meste,“ uviedol Pevkur.
Súčasťou ruského cieľa je aj vybudovanie armády s počtom 1,5 milióna vojakov. Prímerie by tak mohlo poslúžiť ako nástroj na posilnenie tejto ambície.
Mier za sankcie? Rusko si kladie podmienky
Hoci Západ – najmä USA – navrhuje 30-dňové prímerie, ktoré by viedlo k diplomatickému dialógu, Moskva zatiaľ podmieňuje akékoľvek mierové rokovania zrušením vybraných ekonomických sankcií a opätovným pripojením k medzinárodnému platobnému systému SWIFT. Ukrajina je s takýmto dočasným prímerím naklonená súhlasiť, no Kremeľ ho zatiaľ odmieta.
Jeseň prinesie veľké vojenské cvičenie pri hraniciach NATO
Na jeseň sa v blízkosti litovských a lotyšských hraníc uskutoční ruské a bieloruské vojenské cvičenie s názvom Západ, ktoré bude simulovať ozbrojený konflikt so silami NATO. Zapojené budú desiatky tisíc vojakov, tanky, bojové lietadlá a delostrelectvo.
Pobaltské krajiny pripomínajú, že podobné cvičenia boli v minulosti zneužité ako zámienka na inváziu. Holandský minister obrany Ruben Brekelmans potvrdil, že podľa jeho informácií existuje reálne riziko, že Rusko použije rovnaký scenár ako pred útokom na Ukrajinu.
„Ukrajinská skúsenosť ukazuje, že to, či ide naozaj o cvičenie, alebo o prípravu na útok, sa dozvieme najviac týždeň vopred,“ povedal Brekelmans pre Euromaidan Press.
Rusko má čas, NATO musí byť pripravené
Podľa Brekelmansa by Rusko mohlo byť pripravené na nový útok už o rok. Moskva totiž plne prešla na vojnový režim ekonomiky, čo jej umožňuje rýchlejší nábor a výstavbu vojenských kapacít.
„Nevieme presne, ako Putin otestuje NATO,“ pripustil holandský minister.
„Vieme však, že ak Putin po Ukrajine zaútočí na susednú krajinu, ktorá je členom NATO, potom sa konflikt nevyhnutne rozšíri aj na nás.“
Brekelmans verí, že ruský prezident stále sleduje sen o obnove Sovietskeho zväzu – jeho rozpad totiž označil za najväčšiu tragédiu 20. storočia.
