Pestujete paradajky, no aj v lete ostávajú tvrdé a zelené? Na vine nemusí byť len počasie. Mnoho záhradkárov nevedomky brzdí dozrievanie plodov nesprávnou starostlivosťou. Zistite, čo paradajkám prekáža a ako im pomôcť dozrieť priamo na kríku rýchlejšie a prirodzene.
Teplo rozhoduje: Ideálna teplota na dozrievanie paradajok
Dozrievanie paradajok je proces citlivý na teplotu. Najefektívnejšie prebieha pri teplotách medzi 20 až 25 °C, kedy sa najlepšie aktivujú enzýmy zodpovedné za premenu chlorofylu na červený lykopén a beta-karotén.
Pri teplotách nad 30 °C sa ich aktivita znižuje, a ak teplomer prekročí 32 °C, proces dozrievania sa môže prakticky zastaviť – aj keď sú plody už veľké.
Na druhej strane, nočné teploty pod 12 °C spomaľujú dýchanie rastlín a tok cukrov do plodov, čo vedie k dlhšiemu zotrvaniu v zelenej fáze.
Prehnojenie dusíkom škodí plodom, nie listom
Paradajky, ktoré dostávajú priveľa dusíka, sa sústredia viac na tvorbu listov a výhonkov než na plody. Rastlina tak namiesto dozrievania „stavia hmotu“. Prekročenie odporúčaného množstva dusíka môže znižiť obsah cukrov v plodoch a oddialiť ich dozrievanie aj o dva týždne.
Priveľa plodov, hustý porast a slabý prístup svetla
Niektoré veľkoplodé odrody – napríklad obľúbený ‘Býčie srdce’ alebo ‘Malinový zázrak’ – vytvárajú veľké množstvo plodov, ktoré rastlina nemusí stíhať rovnomerne vyživovať. Hustý porast zároveň blokuje slnečné svetlo a bráni prúdeniu vzduchu, čo okrem pomalšieho dozrievania zvyšuje aj riziko plesní.
Nevyrovnaná zálievka: častá chyba v horúčavách
Striedanie sucha a nadmerného zavlažovania vedie k stresu rastlín. Príliš mokrá pôda obmedzuje prístup kyslíka ku koreňom. Naopak, počas sucha rastlina zatvára prieduchy a zastavuje fotosyntézu. V oboch prípadoch sa spomaľuje prenos cukrov do plodov – a tým aj dozrievanie.
Ako urýchliť dozrievanie paradajok? Pomôžu jednoduché triky
1. Zlomenie stonky nad strapcom
Ide o jemné ohnutie hlavnej stonky nad posledným vyvinutým strapcom. Takto obmedzíme tok živín do vrcholu rastliny a podporíme tvorbu etylénu – prirodzeného hormónu, ktorý spúšťa dozrievanie. Ideálne obdobie je prvá polovica augusta.
2. Zrezanie vrcholu rastliny (tzv. oglavovanie)
Zhruba 6–7 týždňov pred predpokladaným koncom sezóny odstráňte vrchol rastliny nad najvyšším plodom. Rastlina tak ukončí tvorbu nových výhonkov a sústredí sa na existujúce plody. Zákrok robte za suchého počasia čistým ostrým nožom alebo nožnicami.
3. Zníženie listovej hmoty
Odstráňte spodné listy pod plodmi a výhonky vyrastajúce z pazúch (tzv. vlky). Tým zlepšíte osvetlenie, vetranie a znížite vlhkosť v okolí plodov. Ale pozor – neodstráňte všetko naraz! Na rastline má zostať aspoň 10 zdravých listov, inak narušíte fotosyntézu.
4. Zmena výživy a zálievky na konci leta
Od druhej polovice júla prestaňte s hnojením dusíkom a prejdite na hnojivá s vyšším obsahom draslíka a fosforu (napr. NPK 5-10-25). Tieto živiny zvyšujú obsah cukru, zlepšujú chuť a podporujú tvorbu farby.
Zálievku zmeňte z denného postreku na hĺbkové polievanie každé 3–5 dní, v dávke cca 5 litrov na rastlinu. Tým rastline „naznačíte“, že sa blíži koniec sezóny – a ona začne intenzívnejšie dozrievať.
