Americký prezident Donald Trump čelí ostrej medzinárodnej pozornosti po tom, čo vyplávali na povrch podrobnosti o novom mierovom návrhu jeho administratívy.
Trump je údajne ochotný uznať Krym ako oficiálnu súčasť Ruskej federácie výmenou za úplné ukončenie vojenského konfliktu na Ukrajine. Ako informoval Newsweek, ide o jeden z kľúčových bodov rokovaní medzi Spojenými štátmi a Moskvou.
Návrh zaznel počas stretnutia tzv. „koalície ochotných“ v Paríži, kde Spojené štáty prezentovali návrh mierového riešenia. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zároveň telefonicky informoval ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova o podmienkach návrhu, uvádza CNN.
Aj keď návrh ešte nie je finálny, USA plánujú pokračovať v konzultáciách s európskymi spojencami a ukrajinskou vládou na nadchádzajúcom rokovaní v Londýne. Podľa diplomatických zdrojov je stále možné, že bod o Kryme bude zo záverečného textu odstránený.
Ultimátum z Bieleho domu: Čas na mier sa kráti
Minister Rubio zároveň varoval, že USA stratia záujem sprostredkovať mierové rokovania, ak sa konflikt nepodarí rýchlo zastaviť. „Neexistuje presne daný počet dní, ale chceme to dotáhnout do konce,“ vyhlásil podľa portálu Meduza prezident Trump.
Správy o ústupkoch v otázke Krymu prichádzajú len krátko po tom, čo sa Washington a Kyjev dohodli na využívaní ukrajinských nerastných zdrojov Spojenými štátmi. Táto dohoda má podľa niektorých analytikov pôsobiť ako kompenzácia za doterajšiu americkú vojenskú pomoc. Spojené štáty však Ukrajine odmietli poskytnúť akékoľvek bezpečnostné záruky. Finalizácia dohody je naplánovaná na 26. apríla.
Neutralita USA? Trumpova politika nahráva Kremľu
Hoci prezident Trump verejne deklaruje záujem o mier a diplomatické riešenie konfliktu, viaceré jeho rozhodnutia v posledných mesiacoch pôsobia priaznivo pre Moskvu. Ako pripomína NBC, už v minulosti navrhoval výmenou za ukončenie bojov zníženie sankcií voči Rusku alebo blokovanie ukrajinského vstupu do NATO.
Ďalším z krokov Trumpovej administratívy bol pokus o sprostredkovanie 30-dňového prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. Dohoda vznikla počas rokovaní v Rijáde a mala zabrániť útokom na energetickú infraštruktúru. Ruská strana však čoskoro obvinila Ukrajinu z porušenia dohody a obnovila útoky, vrátane raketového ostreľovania miestnych civilných cieľov.
Najničivejšie útoky zasiahli mestá Sumy a Kryvyj Rih. Tieto útoky si vyžiadali spolu 52 civilných obetí a vyvolali silnú kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva.
Krym: dlhodobý symbol konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou
Krymský polostrov zostáva jedným z najcitlivejších geopolitických problémov. Rusko ho anektovalo v roku 2014 po referende, ktoré medzinárodné spoločenstvo považuje za nelegitímne. Anexia prebehla v čase, keď bola Ukrajina destabilizovaná po udalostiach Euromajdanu. Zabratie Krymu následne prispelo k odtrhnutiu časti Donbasu a neskôr k ruskej invázii v roku 2022.
Trumpov návrh uznať ruskú kontrolu nad Krymom je preto mimoriadne citlivý a môže mať výrazný vplyv na postoj Ukrajiny a jej spojencov v EÚ.
Redakcia Plénum.sk
