Východné Slovensko má za sebou ďalšiu nepokojnú noc. V pondelok večer zasiahlo oblasť neďaleko Humenného zemetrasenie, ktoré napriek nižšej sile vyvolalo medzi miestnymi obyvateľmi spomienky na ničivé otrasy spred niekoľkých rokov. Zistite, prečo bol tento seizmický jav jasne citeľný a čo v tejto súvislosti radia odborníci.
Zemetrasenie pri Humennom: Plytké, no citeľné
Dňa 14. septembra o 19:24 miestneho času zaznamenali prístroje Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) ďalšiu seizmickú aktivitu. Epicentrum tohto otrasu sa nachádzalo na severovýchode krajiny, konkrétne medzi obcami Pakostov a Vyšná Sitnica. Aj keď išlo o jav so silou iba 2,0 lokálneho magnitúda, mnohí miestni ho zreteľne pocítili, informuje STVR
Dôvodom tohto javu bola podľa Národnej siete seizmických staníc extrémne malá hĺbka ohniska. Zemetrasenie vzniklo len zhruba 300 metrov (0,3 km) pod zemským povrchom. Práve preto obyvatelia priľahlej Nižnej Sitnice hlásili krátke, avšak intenzívne a nepríjemné zachvenie zeme.
Ponuky práce v zahraničí!
Mesačne 5 000 – 6 000 €
Práca pre elektrikárov, vodárov, murárov, sadrokartónistov a veľa iných.
Zobraziť aktuálne ponukyŠkody sa neočakávajú, spolupráca občanov je kľúčová
Pri otrasoch s takouto nízkou intenzitou sa za bežných okolností nepredpokladajú žiadne závažné materiálne škody ani ohrozenie statiky budov. Aktuálne nie sú z dotknutých obcí hlásené žiadne zranenia ani mimoriadne udalosti. Pre miestnych obyvateľov však ide o silný psychologický moment, ktorý im pripomenul nedávne katastrofy.
Zástupcovia obce Ďapalovce už apelovali na občanov širšieho okolia. Vyzývajú ich na spoluprácu pri mapovaní reálnych dopadov chvenia a prosia o vyplnenie dotazníka SAV. Údaje o tom, či sa v domoch triasli okná, dvere alebo nábytok, sú totiž pre seizmológov rovnako dôležité ako samotné prístrojové merania, keďže presne ukazujú reálne účinky otrasov.
Spomienky na ničivý október 2023 sú stále živé
Obyvatelia tohto regiónu majú seizmickú aktivitu v čerstvej pamäti. Večer 9. októbra 2023 udrelo na východe Slovenska masívne zemetrasenie s magnitúdom 4,9. Išlo o vôbec najsilnejší otras na našom území od roku 1930, ktorý v epicentre dosiahol až ôsmy stupeň podľa európskej makroseizmickej stupnice EMS-98.
Tento ničivý živel poškodil desiatky rodinných domov, zrútil komíny a zanechal trhliny aj na historických sakrálnych stavbách. Kostoly v Jankovciach a Nižnej Sitnici museli následne prejsť náročnou sanáciou. Po tomto hlavnom zemetrasení hlásili z viac než 80 obcí škody a nasledovali desiatky menších dotrasov, z ktorých najsilnejší (s magnitúdom 2,7) zaznamenali vo februári 2024.
Tektonický vývoj východného Slovenska sa nezastavil
Oblasť medzi Vranovom nad Topľou a Humenným je z geologického hľadiska dlhodobo aktívna. História si pamätá silné otrasy v okolí Giraltoviec z roku 1914 s odhadovanou silou 4,8 magnitúda. Podobne ničivé bolo aj zemetrasenie v roku 1941, ktoré spôsobilo rozsiahle škody na budovách v Strážskom a Humennom.
Aktuálne pondelkové zemetrasenie bolo síce v porovnaní s historickými udalosťami neporovnateľne slabšie, no potvrdzuje fakt, že tektonické procesy v regióne prebiehajú aj naďalej. Seizmológovia budú teraz pozorne analyzovať zozbierané dáta a vyhodnocovať nové hlásenia z dotknutých obcí.
