Spojené kráľovstvo prehodnocuje a výrazne aktualizuje svoje dlhodobo utajované plány na prípad vojnového konfliktu. Tento krok prichádza po takmer dvadsiatich rokoch od poslednej revízie a je reakciou na meniace sa geopolitické riziká, vrátane možného útoku zo strany Ruskej federácie.
Ako uviedol britský denník The Telegraph, štátni úradníci dostali pokyn zmodernizovať plány, ktoré sa zameriavajú na ochranu ústavných činiteľov, vrátane panovníka, zabezpečenie strategických zásob či koordináciu informovania verejnosti v prípade krízovej situácie. Oproti predchádzajúcim verziám dokumentov majú nové plány zohľadňovať aj rastúcu hrozbu kybernetických útokov, ktoré sa za posledné dva roky výrazne zintenzívnili.
Podľa bezpečnostných expertov ide o nevyhnutnú reakciu na narastajúce napätie medzi Západom a Moskvou. V dôsledku podpory Ukrajiny čelí Londýn opakovaným výhražným vyhláseniam z Ruska, ktoré vníma vojenskú a politickú podporu Kyjevu ako priame ohrozenie svojich záujmov. Aj preto Spojené kráľovstvo považuje za potrebné byť pripravené nielen na konvenčný či jadrový útok, ale aj na hybridné formy vojny, vrátane kybernetickej a informačnej.
Odborníci varujú pred podcenením pripravenosti
Nie všetky správy však prinášajú pokoj. Viacerí vojenskí analytici a bývalí predstavitelia armády upozorňujú na nízku úroveň pripravenosti britských ozbrojených síl. Významným hlasom medzi nimi je generál Richard Shirreff, ktorý varuje: „Británia je zraniteľná. Potrebujeme urýchlene riešiť obranné kapacity – vrátane zavedenia povinných vojenských odvodov.“
Okrem infraštruktúrnej zraniteľnosti a nedostatočnej výzbroje poukazujú analytici aj na potrebu modernizácie systému civilnej ochrany. Práve v čase rastúcej neistoty je dôležité, aby krajiny NATO mali jasne definované scenáre a krízové protokoly.
Podobné prípravy prebiehajú aj inde v Európe
Zvýšené obavy nie sú výlučne britským fenoménom. Napätie sa výrazne prejavuje aj v pobaltských štátoch. Napríklad v hlavnom meste Litvy, Vilniuse, miestne úrady pripravili evakuačný plán pre prípad ozbrojeného konfliktu. Mesto sa nachádza iba 30 kilometrov od bieloruských hraníc, kde sa nachádzajú tisíce ruských vojakov.
Znepokojujúco pôsobí aj krok ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý podporil vydanie knihy spochybňujúcej legitimitu Litvy ako samostatného štátu. Túto informáciu priniesol nezávislý ruský portál Meduza.
V rovnakom čase sa z Kremľa ozývajú opačné tvrdenia. Bývalý minister obrany a súčasný tajomník ruskej bezpečnostnej rady Sergej Šojgu vyhlásil: „Kolektívny Západ sa snaží strategicky poraziť Rusko. Za týmto účelom západné tajné služby vedú proti našej krajine rozsiahlu diverznú činnosť,“ cituje ho ruská tlačová agentúra TASS.
Západní analytici však argumentujú, že agresívne aktivity v kyberpriestore pochádzajú práve z Moskvy. Medzi rokmi 2023 a 2024 sa počet ruských kyberútokov proti západným cieľom strojnásobil, čo ešte viac zdôrazňuje potrebu digitálnej obrany.
Redakcia Plénum.sk
