Dlhodobo sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho tím držali názoru, že vojna neskončí, kým Ukrajina neoslobodí všetky okupované územia. Tí, ktorí sa odvážili tento postoj spochybniť, často čelili obvineniam zo šírenia proruských naratívov. Avšak posledné mesiace naznačujú, že vojenské vytlačenie Ruska z celého okupovaného územia je v dohľadnej dobe ťažko dosiahnuteľné.
Podľa denníka The Financial Times sa medzi ukrajinskými a západnými predstaviteľmi za zatvorenými dverami čoraz viac diskutuje o tom, čo by musela Ukrajina obetovať na dosiahnutie mierovej dohody.
Zmeny na fronte a nevyhnutné kompromisy
Situácia na bojisku sa pre Ukrajinu zhoršuje. Napriek značným stratám sa Rusku podarilo získať ďalšie územné zisky, vrátane strategického mesta Vuhledar. Táto lokalita môže otvoriť cestu k ďalšiemu postupu ruskej armády. Agentúra Reuters odhaduje, že Rusi už kontrolujú asi 60 % Doněckej oblasti a takmer celú Luhanskú oblasť. Tým pádom majú pod kontrolou zhruba 80 % Donbasu, čo posilňuje ich pozíciu na východnom fronte.
Vojenská situácia Ukrajiny sa zhoršuje a podľa The Financial Times čelí krajina možno najtemnejšiemu obdobiu vojny. Medzi európskymi diplomatmi, ktorí sa zúčastnili Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, došlo k zreteľnému posunu v diskusiách o mierových rokovaniach medzi Kyjevom a Moskvou. Diplomati čoraz viac hovoria o možnosti dojednania prímeria aj v situácii, keď budú ruské jednotky stále prítomné na ukrajinskom území.
Pragmatický prístup k mieru
Nový ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sybiha, na rozdiel od svojho predchodcu, zvolil pragmatickejší tón. Počas návštevy New Yorku sa stretol so západnými predstaviteľmi a diskutoval o možných kompromisoch a ústupkoch. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí síce tvrdí, že neboli predložené žiadne konkrétne návrhy na územné kompromisy, niektoré diplomatické zdroje však naznačujú, že za zatvorenými dverami sa o takýchto témach hovorí čoraz otvorenejšie.
Podobný názor vyjadril aj český prezident Petr Pavel, ktorý počas rozhovoru pre The New York Times uviedol, že „najpravdepodobnejším výsledkom vojny bude, že časť ukrajinského územia zostane dočasne pod ruskou okupáciou“. Pavel zdôraznil, že ani Ukrajina, ani Rusko nemôžu očakávať úplné dosiahnutie svojich cieľov a konečný výsledok bude kompromisný.
Zmena nálad a verejnej mienky
Prieskumy verejnej mienky na Ukrajine naznačujú posun v náladách obyvateľstva. Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu z leta 2023 si 57 % respondentov myslí, že Ukrajina by mala rokovať o mieri s Ruskom, zatiaľ čo pred rokom to bolo len 33 %. Na druhej strane, väčšina Ukrajincov (55 %) je stále proti formálnemu vzdaniu sa území ako súčasti mierovej dohody, hoci tento postoj oslabil v porovnaní s minulým rokom, kedy sa proti územným ústupkom vyslovilo až 87 % respondentov.
Prieskum tiež odhaľuje, že vojna si vyberá čoraz vyššiu daň na obyvateľstve. Až 77 % respondentov stratilo niekoho blízkeho alebo známeho, čo je štvornásobne viac ako pred dvoma rokmi. Dve tretiny Ukrajincov zároveň uviedli, že je pre nich ťažké vyžiť z ich súčasných príjmov.
Výhľad do budúcnosti
Ďalší vývoj konfliktu môže výrazne ovplyvniť výsledok nadchádzajúcich amerických prezidentských volieb. Ak by zvíťazil Donald Trump, mohol by sa pokúsiť o rýchle ukončenie vojny za každú cenu, vrátane prímeria nevýhodného pre Ukrajinu. Trump opakovane zdôrazňuje potrebu rýchleho riešenia, čo vzbudzuje obavy, že by Ukrajina mohla byť nútená akceptovať kompromisy, ktoré by nezodpovedali jej záujmom.
V skratke
Situácia na Ukrajine sa zhoršuje a čoraz viac sa hovorí o možných mierových rokovaniach s Ruskom, hoci Ukrajina čelí veľkému dilematu ohľadom možných územných ústupkov. Západní diplomati a ukrajinskí predstavitelia diskutujú o pragmatickejších prístupoch k dosiahnutiu mieru, pričom verejná mienka na Ukrajine sa pomaly mení v prospech rokovaní. Výsledok konfliktu môže zásadne ovplyvniť aj vývoj v americkej politike po prezidentských voľbách.
Redakcia Plénum.sk
