Prezident Biden sa počas svojej štvordňovej cesty na Ukrajinu a do Poľska stretol vo Varšave s hlavami štátov východného krídla NATO.
Denník New York Times v úvode svojej správy pomerne dramaticky rámcuje stretnutie: „Ak by ruský prezident Vladimir V. Putin nariadil vjazd tankov do ďalších európskych krajín, najpravdepodobnejším cieľom by bolo deväť krajín na východnom krídle NATO“.
Biden tlmočil ubezpečenie, že Spojené štáty sú pripravené rýchlo zakročiť na ich obranu, ak sa stanú terčom útočných akcií Moskvy. Medzi tieto krajiny patria Bulharsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.
„Ide zväčša o skupinu spojencov na východnom krídle NATO, ktorí sú v podstate a úprimne povedané doslova v prvej línii našej kolektívnej obrany práve teraz,“ predpovedal hovorca Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby.
Podľa neho je cieľom prezidentovho stretnutia „potvrdiť neochvejnú podporu Spojených štátov pre bezpečnosť tejto aliancie a pre transatlantickú jednotu“. Má tiež vyslať Putinovi odkaz, že jeho krajina nemôže zastrašovať tieto demokracie, z ktorých niektoré sú relatívne nové a krehké.
Zatiaľ čo „expanzívne Rusko“ je kľúčovou témou rozhovorov na Západe od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred rokom, Rusko neprejavilo žiadne známky toho, že by chcelo rozšíriť konflikt na ďalšie krajiny. Jedinou krajinou, ktorá v dôsledku vojny zažila výraznú politickú nestabilitu za svojimi hranicami, je maličké Moldavsko.
Pokiaľ ide o najnovšie informácie o Moldavsku, agentúra Reuters uvádza, že Putin „v utorok zrušil dekrét z roku 2012, ktorý čiastočne podporoval suverenitu Moldavska pri riešení budúcnosti Podnesterska, Moskvou podporovaného separatistického regiónu, ktorý hraničí s Ukrajinou a kde Rusko drží svoje jednotky“.
Zaujímavé je, že v stredu moldavská prezidentka Maia Sanduová pozvala prezidenta Bidena na návštevu bývalej sovietskej republiky – čo sa však pravdepodobne nestane.
Redakcia Plénum.sk
Prekyprená jaternica vyzerá ako kofa na rínku.🤑