Severoatlantická aliancia čelí bezprecedentnej hrozbe. Podľa zistení amerických spravodajských služieb pripravuje Moskva priamy úder na niektorý z členských štátov NATO, aby otestovala jeho odhodlanie brániť sa. Prekvapivý scenár, ktorý pôvodne vylučoval konflikt počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine, sa mení a Európa sa musí pripraviť na možné raketové, dronové či kybernetické útoky v najbližších mesiacoch.
Prečo by Putin riskoval priamy stret s NATO?
Pôvodné predpoklady Washingtonu hovorili jasne. Kým je ruská armáda zviazaná ťažkými bojmi na ukrajinskom fronte, rozšírenie vojny za hranice Aliancie sa javilo ako nepravdepodobné. Najnovšie spravodajské analýzy však tento pohľad zásadne prehodnocujú a ukazujú zmenu kremeľskej stratégie.
Hlavným dôvodom tohto obratu je rastúce vnútropolitické napätie v samotnom Rusku. Šéf Kremľa Vladimir Putin čelí enormnému tlaku domácej scény a podľa odhadov politológov nevyhnutne potrebuje prezentovať veľké víťazstvo. Ostrý, no cielený úder na teritórium NATO by mu mohol v očiach domáceho publika politicky výrazne pomôcť.
Ako môže útok vyzerať a kedy k nemu dôjde?
Exaktná podoba hroziacej agresie zatiaľ nie je definovaná. Denník Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje z prostredia tajných služieb upozorňuje, že kritickým obdobím môže byť už tohtoročná jeseň. Hrozba však podľa expertov pretrváva aj v horizonte nasledujúcich rokov.
Analytici pracujú s viacerými scenármi, ako by mohol úder vyzerať. Okrem konvenčných raketových či dronových náletov je vo hre aj masívne nasadenie kybernetických zbraní. Práve digitálne útoky na kritickú infraštruktúru sú nástrojom, po ktorom Moskva v konfrontácii s Európou siaha s veľkou obľubou.
Testovanie trpezlivosti cez Poľsko a Rumunsko
Rusko pri svojich kalkuláciách spolieha na údajnú zraniteľnosť Aliancie. Podľa portálu Ukrajinská pravda žije Moskva v presvedčení, že vojenské kapacity Spojených štátov sú aktuálne oslabené konfliktom v Iráne. Američania tam mali vyčerpať značnú časť svojich rakiet a systémov protivzdušnej obrany, ktoré by im v potenciálnej vojne s Ruskom alebo Čínou kriticky chýbali.
Európski štátnici už dnes neberú ruské provokácie na ľahkú váhu. Nedávne narušenia vzdušného priestoru, pri ktorých ruské drony a rakety dopadli na územie Poľska a Rumunska, prestávajú byť vnímané ako náhodné nehody. Lídri ich čoraz častejšie interpretujú ako úmyselné testy, ktorými chce Rusko zistiť, aká bude reálna odpoveď štátov NATO.
