V súvislosti s rastúcim trendom de-dolarizácie a zvyšujúcim sa povedomím o význame diverzifikácie devízových rezerv začala Čína od roku 2022 predávať americký štátny dlh a doláre použila na zásoby zlata.
Podľa správy na portáli Baijiahao Čína zvyšovala svoje zlaté rezervy a zároveň predávala americký štátny dlh.
Čínska centrálna banka hromadí zlaté rezervy, pričom ázijská veľmoc sa môže pochváliť oficiálnymi zásobami zlata vo výške 66,76 mil. uncí, čo je o 260 000 uncí viac ako v predchádzajúcom mesiaci. Z oficiálnych údajov vyplýva, že predtým, v období od septembra 2019 do októbra 2022, zostali čínske zlaté rezervy nezmenené a až v novembri 2022 začal Peking hromadiť tento drahý kov.
Zlato sa stalo bezpečným prístavom a voľbou investorov, pričom spotové zlato 4. mája vzrástlo o 0,3 % na 2 045,79 USD za uncu, čo je len 27 USD pod historickým maximom 2 079,67 USD za uncu. Okrem Číny sa zlatého šialenstva chopili aj ďalšie krajiny, pričom údaje Svetovej rady pre zlato odhalili, že v prvom štvrťroku 2023 zvýšili svetové centrálne banky svoje držby zlata celkovo o 228 ton.
Čínska ľudová republika (ČĽR) hromadí zlato tým, že v prostredí vyšších dolárových úrokových sadzieb a volatilného medzinárodného prostredia odpredáva americké štátne dlhopisy a zelené bankovky využíva na investície do drahého kovu. Z údajov amerického ministerstva financií zverejnených v marci vyplynulo, že čínska držba štátnych dlhopisov v januári 2023 klesla na 859,4 mld. dolárov, čím sa znížila už šiesty mesiac po sebe.
Zneužívanie hegemónie dolára
Všetky trendy uvedené v správe sú súčasťou snahy o zníženie závislosti od amerického dolára a prechod na národné platobné prostriedky v medzinárodnom zúčtovaní. Tento trend naberá na sile po celom svete, keďže Washington „zneužíva“ hegemóniu dolára, zdôrazňuje sa v správe médií. Uprostred škôd, ktoré si Západ sám spôsobil rozsiahlymi protiruskými sankciami, zmrazením rezerv svojej centrálnej banky, jej odrezaním od systému SWIFT spolu s obmedzeniami uvalenými na čínsky priemysel, sa mnohé krajiny začali obávať spoliehať na zelenú bankovku.
Banková kríza v USA začiatkom roka v podmienkach pokračujúceho zvyšovania úrokových sadzieb Federálnym rezervným systémom s cieľom obmedziť infláciu, pretrvávajúci ostrý spor v americkom Kongrese o dlhový strop, obavy z platobnej neschopnosti s jej globálnymi dôsledkami – to všetko podnietilo naliehavú potrebu zbaviť sa aj amerických štátnych dlhopisov. Na pozadí chaotickej situácie v americkej ekonomike sa možno spoliehať len na rast ceny zlata, uviedli autori správy na platforme v štýle blogu, ktorú spustila spoločnosť Baidu.
Globálny trend de-dolarizácie zároveň pripravuje pôdu pre posilnenie medzinárodného postavenia vlastnej čínskej meny – jüanu. Moskva prijala jüan ako rezervnú menu a zároveň sa zaviazala používať čínske platidlo „medzi Ruskom a krajinami Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky“. Čína a Brazília nedávno uzavreli dohodu o priamom uskutočňovaní obchodných a finančných transakcií výmenou jüanov za realy. Medzitým čoraz viac krajín, najmä v krajinách globálneho Juhu, uvažuje o tom istom. Čína využíva vzájomné zúčtovanie v národných menách s viac ako 30 krajinami sveta, uviedli ruskí analytici.
Podľa oficiálnych údajov, na ktoré sa odvolávajú čínske médiá, sa jüan v krajine stal piatou najväčšou platobnou menou na svete, treťou najväčšou menou v obchodnom zúčtovaní a piatou najväčšou rezervnou menou.
V súvislosti s volaním po využívaní alternatív k doláru v globálnom obchode budú členské štáty BRICS diskutovať o zavedení spoločnej meny, uviedol nedávno juhoafrický minister medzinárodných vzťahov a spolupráce. Krajiny BRICS – Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika – sa majú stretnúť na samite 22. augusta v Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Tento blok už dlho pracuje na opatreniach na zníženie podielu dolára na vzájomných platbách a predstavitelia a analytici nevylučujú možnosť vzniku spoločnej meny v rámci BRICS.
