Rusko výrazne zintenzívňuje svoju vojenskú aktivitu v blízkosti fínskej hranice, čo vyvoláva obavy zo strany Západu o potenciálnu prípravu na budúci konflikt s NATO. Podľa správy denníka The Wall Street Journal Rusko rozširuje vojenské základne v meste Petrozavodsk, približne 160 kilometrov od fínskej hranice, a plánuje tam vybudovať nové veliteľstvo, ktoré by mohlo koordinovať až 10 000 vojakov.
Tento krok prichádza po tom, čo Fínsko v roku 2023 vstúpilo do Severoatlantickej aliancie, čím sa jeho 1 300-kilometrová hranica s Ruskom stala novou líniou kontaktu medzi NATO a Moskvou. Odvtedy Fínsko obviňuje Rusko zo zvýšenia hybridných operácií, vrátane kybernetických útokov a dezinformačných kampaní.
Okrem výstavby nových kasární a skladov munície Rusko modernizuje železničnú infraštruktúru v pohraničných oblastiach, čo by mohlo uľahčiť rýchle presuny vojenských jednotiek. Podľa Emila Kastehelmiho z fínskej analytickej skupiny Black Bird Group sa v oblasti Petrozavodsku budujú nové železničné trate smerujúce k hraniciam s Fínskom a Nórskom.
Rusko zároveň zvyšuje svoju vojenskú výrobu. Generál Christopher Cavoli, veliteľ amerických síl v Európe, nedávno informoval americký Senát, že Rusko produkuje 250 000 delostreleckých granátov mesačne, čo by mu mohlo umožniť vytvoriť zásoby trojnásobne väčšie ako kombinované zásoby USA a Európy. Okrem toho Rusko plánuje ročne vyrobiť 1 500 tankov, čím by nahradilo straty utrpené na Ukrajine.
Ruslan Puchov, riaditeľ moskovského Centra pre analýzu stratégií a technológií, uviedol: „Keď sa vojaci vrátia [z Ukrajiny], budú sa pozerať cez hranicu na krajinu, ktorú považujú za nepriateľa. Logika posledného desaťročia ukazuje, že očakávame nejaký konflikt s NATO.“
Fínsko reaguje na tieto kroky posilňovaním svojej obrany, vrátane výstavby elektronických obranných systémov a ostnatých drôtov pozdĺž hranice. Niektoré krajiny NATO zvažujú inštaláciu prekážok proti tankom a odstúpenie od zmlúv zakazujúcich nášľapné míny.
