Mnohí záhradkári sa pestovania kanadskej čučoriedky vzdávajú pre náročné požiadavky na kyslú pôdu a drahé špecializované hnojivá. Dobrou správou je, že existujú jednoduché, lacné a ekologické riešenia, vďaka ktorým si tieto obľúbené bobuľové kríky môžeme dopriať aj bez veľkých investícií.
Kedy hnojiť čučoriedky a čím?
Prvé hnojenie by sa malo vykonať na jar, v období od 20. marca do 10. apríla, keď sa pôda stabilne oteplí nad 8 °C a puky na výhonkoch začínajú napučiavať. V tomto čase rastlina potrebuje najmä dusík, ktorý podporuje rast nových výhonkov – základ budúcej úrody. Odporúča sa aplikovať 30–40 gramov síranu amónneho (alebo iného hnojiva pre kyslomilné rastliny) na každý meter štvorcový. Ideálne je dávku rozdeliť na dve časti s odstupom 7 až 10 dní – najlepšie po daždi alebo po výdatnom zalievaní.
Druhé hnojenie prichádza medzi 10. a 25. májom, počas intenzívneho kvitnutia a nasadzovania plodov. V tomto období čučoriedky najviac potrebujú draslík a fosfor. Draslík ovplyvňuje veľkosť plodov a hospodárenie s vodou, zatiaľ čo fosfor podporuje kvitnutie a vývoj plodov. Odporúča sa hnojivo s minimálne 10 % draslíka a približne 5 % dusíka, s čo najnižším obsahom vápnika. Po aplikácii je dôležité pôdu zaliať približne 10 litrami mäkkej vody.
Tretie hnojenie sa vykonáva po ukončení hlavného rastu výhonkov, ale ešte pred dozrievaním plodov. V teplejších oblastiach Slovenska je to koncom júla, v chladnejších najneskôr do 10. augusta. V tejto fáze sa používajú hnojivá bez dusíka, s vysokým podielom draslíka a doplnené o mikroživiny ako bór, horčík či železo.
Prírodné hnojivá: Kompost z ihličia a domáce výluhy
Skvelou ekologickou a lacnou alternatívou ku komerčným hnojivám je kompost z ihličia – vytvorený z borovicových alebo smrekových ihličiek, drobných vetvičiek či šišiek. Tieto materiály sa rozkladajú pomaly, no účinne okysľujú pôdu. Pre rýchlejší rozklad je vhodné každých 15 cm vrstviť rozdrvené listy duba alebo hraba. Takto pripravený kompost má ideálny pomer uhlíka k dusíku (cca 35:1), a uvoľňuje živiny postupne, pričom udržiava nízke pH.
Zrenie kompostu trvá 12 až 18 mesiacov. Počas tejto doby je dôležité kôpku každých 6–8 týždňov premiešavať a zvlhčovať dažďovou vodou, aby sa podporila činnosť mikroorganizmov. Hotový kompost má pH okolo 4,3, je tmavý, vláknitý a bohatý na humínové kyseliny. Používa sa na jar a na jeseň v hrúbke 3–4 cm, priamo pod kríky.
Okrem toho, že dodáva živiny, plní aj funkciu mulču – bráni odparovaniu vody, stabilizuje teplotu pôdy a vďaka obsahu živicových látok prirodzene obmedzuje rozvoj plesní a patogénnych baktérií.
Domáce výluhy ako účinná výživa
Jedným z najjednoduchších domácich riešení je výluh z pŕhľavy. Čerstvú žihľavu stačí zaliať vodou v pomere 1:10, nechať fermentovať 10–14 dní a potom zriedeným roztokom zalievať čučoriedky každé dva týždne. Tento výluh je bohatý na draslík a ideálny najmä v máji, v čase kvitnutia a tvorby plodov.
Pri pravidelnom používaní treba sledovať pH pôdy, ktoré sa dá upraviť pridaním niekoľkých gramov kyseliny citrónovej. Výborným doplnkom k tejto starostlivosti sú aj ihličnaté piliny alebo kompostovaná borovicová kôra, ktoré sa používajú ako mulč na jar a jeseň. Pomáhajú udržiavať kyslé prostredie a zlepšujú štruktúru pôdy.
