EÚ má veľký problém! Až 70% obyvateľov cíti jej úpadok

Európska únia čelí masívnej strate dôvery svojich občanov. Rozsiahly prieskum verejnej mienky v šiestich kľúčových európskych štátoch ukázal, že takmer 70 percent obyvateľov vníma súčasnú situáciu ako všeobecný úpadok a stratu normality. Zatiaľ čo Brusel predstavuje jeden strategický plán za druhým, bežní ľudia volajú po skutočnej odvahe, pevných postojoch voči svetovým mocnostiam a hľadajú lídrov, ktorí dokážu rázne chrániť európske záujmy.

Zrážka s realitou: Brusel veľa rozpráva, no málo koná

Nálady na starom kontinente sa výrazne ochladzujú. Dáta z think-tanku European Council on Foreign Relations (ECFR) a nadácie European Cultural Foundation (ECF), ktoré vychádzajú z takmer šiestich tisícok hĺbkových rozhovorov vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Poľsku a Holandsku, hovoria jasnou rečou. Najhlbšia skepsa vládne v Taliansku, Nemecku a Francúzsku.

Naopak, len približne 12 percent respondentov vidí v súčasnom dianí nádej na akési „európske prebudenie“ a novú energiu. Téme sa obšírne venuje aj nemecký denník Die Welt, ktorý poukazuje na obrovskú krízu dôvery.

Hoci Európska komisia chrlí akčné plány a neustále apeluje na solidaritu či jednotu, obyvateľom chýbajú hmatateľné výsledky. Presne to vystihol jeden z mladých respondentov z Poľska, keď podotkol, že EÚ „veľa diskutuje, ale nič nerobí“. Autor štúdie Pawel Zerka upozorňuje, že Európania nestratili túžbu po silnejšej Únii, no prestávajú veriť, že je tento cieľ vôbec dosiahnuteľný. Tento fenomén nazýva priepasťou medzi predstavou a skutočnosťou.

Zlyhanie v Turnberry: Ústupky voči USA ako symbol slabosti

Prieskum jasne identifikoval moment, ktorý sa v očiach verejnosti stal zosobnením európskej bezmocnosti. Ide o colný kompromis z konca júla 2025, ktorý v škótskom Turnberry vyrokovala šéfka eurokomisie Ursula von der Leyen s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Dohoda z Trumpovho golfového rezortu priniesla drastický nepomer – kým takmer všetky európske clá klesli na nulu, tie americké sa zvýšili na 15 percent. Respondenti sa k tomuto momentu vracali s mimoriadnou horkosťou. Jeden z mladých účastníkov prieskumu sa vyjadril, že sa cítil „strašne zahanbený“, keď videl, ako Európa pred Spojenými štátmi ustúpila. Táto udalosť sa natrvalo zapísala do vedomia ľudí ako dôkaz nedostatku európskej guráže.

Čoho sa Európania boja najviac?

Pri otázke najväčších hrozieb sa priority menia v závislosti od geografie. Zatiaľ čo pre takmer polovicu Britov a Poliakov je najdesivejšou výzvou vojna na Ukrajine a ruská agresia, na juhu Európy dominujú iné obavy. V Taliansku má viac ako 40 percent obyvateľov strach z ekonomického úpadku a straty prosperity. Pre porovnanie, v rýchlo rastúcom Poľsku zdieľa ekonomické obavy len 23 percent ľudí.

Zaujímavým paradoxom zostáva, že drvivá kritika sa nepretavuje do snahy o deštrukciu projektu. Rozpad EÚ si želá menej ako 13 percent opýtaných. Európania si stále uvedomujú výhody spoločného priestoru. Ako uviedol tridsaťročný respondent z Nemecka, napriek chybám a zlému vývoju v niektorých oblastiach je rád, že žije v Európe, pretože ju stále považuje za slobodnejšiu, bezpečnejšiu a demokratickejšiu než zvyšok sveta.

Kríza lídrov: Prekvapivý favorit zo Španielska

Absencia silných európskych vzorov je alarmujúca. Až polovica respondentov nevedela menovať ani jedného politika, ktorý by pre nich predstavoval ideál európskeho lídra. Tí, ktorí niekoho uviedli, zvyčajne menovali len lokálnych zástupcov z vlastnej krajiny. Samotná Ursula von der Leyen, ktorá by mala byť tvárou európskej exekutívy, sa v odpovediach takmer vôbec nevyskytovala. Francúzsky prezident Emmanuel Macron získal len 4-percentnú podporu.

O to väčším prekvapením je úspech španielskeho premiéra Pedra Sáncheza. Hoci Španielsko vôbec nebolo do prieskumu zapojené, jemu ako vzoru vyjadrilo podporu osem percent opýtaných. Podľa analytika Zerku nedosahuje takýto obdiv žiadny iný líder.

Dopyt po asertívnejšej Únii

Najvyššie skóre dosiahol Sánchez v Taliansku (25 %) a slušnú odozvu mal aj vo Francúzsku (10 %) či Nemecku. Staršia nemecká volička Zelených vyzdvihla najmä jeho ochotu postaviť sa Spojeným štátom.

Paradoxne, v kuloároch vysokej európskej politiky čelí Sánchez ostrej kritike. Vyčítajú mu nízke investície do obrany, ktoré iritujú Donalda Trumpa, a uvoľnenú migračnú politiku, za ktorú ho kritizuje napríklad aj dánska premiérka Mette Frederiksenová. Pre bežných Európanov je však práve jeho vzdor voči Trumpovi presne tým, čo od svojich politikov očakávajú. Štúdia jednoznačne ukazuje, že občania sú hladní po sebavedomom Bruseli, ktorý bude na medzinárodnej scéne a voči iným vládam postupovať nekompromisne.