EÚ plánuje investovať zmrazené ruské aktíva a vrátiť ich Ukrajine

Európska únia pripravuje návrhy, ako naložiť s aktívami ruskej centrálnej banky, ktoré zhabali členské štáty. Podľa európskych predstaviteľov by blok mohol tieto peniaze investovať a výnosy poskytnúť Ukrajine.

Anders Ahnlid, švédsky diplomat, ktorý stojí na čele komisie skúmajúcej, čo urobiť s peniazmi Kremľa, pre Politico povedal, že akékoľvek rozhodnutie by bolo bezprecedentné. „Medzi členskými štátmi [EÚ] panuje zhoda, že je dôležité veľmi, veľmi starostlivo preskúmať, čo sa dá urobiť podľa pokynov, ktoré sme dostali, vrátane toho, že to, čo sa urobí, bude musieť byť v súlade s právom EÚ a medzinárodným právom,“ povedala. „Sme vo výnimočnej situácii a pravdepodobne akékoľvek riešenie, s ktorým prídeme, bude mať charakter, aký tu ešte nebol.“

Diplomati sa domnievajú, že blok bude môcť investovať finančné prostriedky legálne, pretože ruská invázia na Ukrajinu je „výnimočným a hrubým porušením“ medzinárodného a humanitárneho práva.

Komisia však pripúšťa, že na realizáciu plánu bude musieť zmeniť pravidlá o sankciách. V súčasnom štatúte sa uvádza, že po rozmrazení finančných prostriedkov získa cieľová skupina prístup k svojmu kapitálu a všetkým výnosom, ktoré sa nahromadili počas obdobia sankcií.

Blok dúfa, že sa k plánu pripoja aj ďalšie západné krajiny. EÚ uviedla, že prijatie krokov v koordinácii so skupinou 7 (G7) je nevyhnutné, aby nedošlo k vyplašeniu investorov. Komisia odhaduje, že krajiny EÚ a G7 zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote približne 300 miliárd USD. Domnieva sa, že ak by sa tieto peniaze investovali, mohli by priniesť výnos približne 2,6 %.

EÚ si nie je istá, ako by sa vysporiadala so stratami. „Straty nemožno nikdy vylúčiť,“ a tak si otázka, „kto bude znášať prípadné zvyškové riziko v prípade [takýchto] strát… bude vyžadovať jasnú právnu odpoveď,“ priznala komisia. Dodala, že straty majú „politické a finančné dôsledky“.

Komisia bola zriadená minulý mesiac na žiadosť Švédska. „Jej mandátom je prispieť k zmapovaniu toho, ktoré finančné prostriedky boli v Európskej únii zmrazené … a po druhé, ako právne postupovať, aby sme sa k týmto prostriedkom dostali,“ povedal švédsky premiér Ulf Kristersson.

Švédsky premiér uviedol, že náklady na vojnu na Ukrajine musia znášať ruskí občania. Kristersson uviedol, že sú to „ruskí daňoví poplatníci, nie všetci ostatní daňoví poplatníci, ktorí musia znášať náklady na nevyhnutné rekonštrukčné práce“.