Moderátor André Berkoff mal nedávno vo vysielaní francúzskeho rádia SUDRadio zaujímavého hosťa. Novinára Régisa Le Sommiera. Pána novinára. Nie zideologizovanú a dobre zaplatenú kaviarenskú mainstreamovú tlčhubu. Podľa neho „Rusi hovoria: „Sme my a ste vy. Váš svet je pre vás, náš svet je pre nás. Prišli ste k nám zničiť naše životy a ak teda chcete, budete mať vojnu.“ (Régis Le Sommier, SudRadio v programe Andrého Berkoffa, vysielané 26.1.2023)
Profil francúzskeho novinára vám ponúkame v závere textu. Régis Le Sommier už k téme: „Vlani v apríli som na zadanie denníka Le Figaro pripravil sériu reportáží o Francúzoch, ktorí odišli bojovať na Ukrajinu. Tentoraz sa mi podarilo dostať sa na druhú stranu frontu.
„Bol som s ruskou brigádou dobrovoľníkov – veteránov – na línii Kremennaja-Svatovo severne od Bachmutu. Proti nám stál ukrajinský prápor „Kraken“, v ktorom iba 40 percent osadenstva tvorili Ukrajinci, 60 percent boli cudzinci, väčšinou Poliaci z elitných brigád. Ako na jednej, tak na druhej strane frontu bojujú elitné jednotky. Bojuje sa tam preto urputne, Rusi sa snažia odrezať dôležité dopravné cesty, protivník sa bráni. Desať dní, ktoré som strávil v prvej línii, bolo desať dní v skutočnom pekle…“
„… Zaráža ma u Rusov tá zmes neobyčajného odhodlania a ich posadnutosť históriou. Často hovoríme, že Putin je posadnutý históriou. Ale nie, samotní Rusi, žiadam vás, aby ste tomu venovali pozornosť ( a ďalej zdôrazňuje každé slovo ), sami Rusi sú jednoducho posadnutí históriou, ľudia tú svoju históriu poznajú, vedia, historická pamäť je pevne usadená v každom obyčajnom Rusovi.“
„A táto historická pamäť je veľmi dôležitá… Možno sme si my na Západe v určitom okamihu prestali vážiť tých 20 miliónov Rusov (Le Sommier označuje slovom „Rusi“ všetkých obyvateľov Ruska), ktorí zomreli v II. svetovej vojne. Podcenili sme vplyv, ktorý táto najväčšia tragédia mala na ruskú dušu. A tá vojna je stále v ich duši…“
„My na Západe hovoríme o 300 000 mobilizovaných Rusoch. S niektorými z nich som strávil hodiny. Áno, nestrieľajú veľmi dobre, vo velení je neporiadok. Ale napriek tomu – hneď som sa pristihol, ako si v duchu hovorím: Toto je stále tá Červená armáda! Tá zo 40. rokov minulého storočia, ktorá išla, jedna ľudská vlna za druhou, a v konečnom dôsledku zahnala Nemcov späť do Berlína.“
„Samozrejme, teraz sa bojuje iná vojna. Ale odkazy na tú druhú svetovú vidieť a cítiť všade. Predstavte si, že sme sa v určitom okamihu ocitli v lese a spýtal som sa dobrovoľníka, ktorý ma sprevádzal, čo za zákopy sú to tam všade naokolo vykopané. Ukázalo sa, že boli ešte po Nemcoch, z druhej svetovej vojny. V roku 1942 sa v týchto miestach nachádzalo veliteľstvo nemeckého generála Mansteina a tanky jeho armády boli pred bitkou pri Charkove v lesoch. A cítil som históriu, žil som v nej, bola mi doslova pod nohami…“
„…Väčšinu času sme boli blízko predného frontu a minulú nedeľu sme boli úplne vpredu. Čo môžem povedať? Toto je iný vesmír, iná planéta, to je Verdun počas prvej svetovej vojny. Všetko okolo je zničené, oblasť je rozrytá zákopmi, sme hlboko pod zemou, v bunkri… a tam je najmodernejšie vybavenie, sedí tam operátor a prúdia k nemu dáta z mnohých dronov. A ich význam v bojových akciách je jednoducho kolosálny. V architektúre vojenskej katedrály sú základným kameňom drony.“
„Všetci sme celý čas hovorili, že Ukrajinci majú vďaka NATO výhodu v dronoch. O žiadnych výhodách teraz neviem. Rusi sú v tomto ohľade teraz tiež veľmi, veľmi dobrí.“
„Treba pochopiť, že Rusi teraz zaujali obranný postoj. Áno, postupne odhrýzajú územie, získavajú späť osadu za osadou, ale svoje pozície pozdĺž celého radu zabetónovali. Všade sú betónové protitankové „dračie zuby“. Rusi sa v skutočnosti zabarikádovali.“
„Je nezmyselné očakávať, že sa bude opakovať niečo ako opustenie Chersonu. Bol som v tej dobe pri Chersone, nebol ani približne tak opevnený. Tam neboli žiadne ťažké zbrane, tu sú iba ťažké zbrane. Videl som kolóny ruských T-72, bolo mi povedané, že iba v tejto časti stojí asi 60 tankov. 60 tankov! Videl som aj tanky T-90. Veľa hovoríme o Leopardoch a toto je ich ekvivalent.“
„Áno, dávame Ukrajine nové zbrane, aby znovu vybojovali územie. Môžem ale iba povedať, že každý kilometer štvorcový, ak sa ho Ukrajincom podarí dobyť, ich bude stáť kolosálne množstvo krvi.“
„Všade som sa stretol s jedným a tým istým opdhodlaním, s fanatickým odhodlaním dobrovoľníkov, s ktorými som bol, rovnako ako počas rozhovorov s vojakmi v spoločnej jedálni. Videl som čečenskú zdravotnú sestru v hidžábe, ktorá hovorila o Putinovi ako o bohovi.“
„Ale čo ma zarazilo bol postoj mladých vojakov. Hovoril som s chlapcom, študentom fakulty cudzích jazykov, bez akýchkoľvek vojenských skúseností, ale rozhodol sa ísť na front. A jeho postoj k tomu, čo sa deje, je proruský, ale moderný. Je mu zrejmé, že Rusko absolútne nechce dobyť ani Poľsko, ani Francúzsko.“
„Bojujem za naše deti, za svoj spôsob života a váš spôsob života my nechceme, so všetkými vašimi LGBT,“ hovorí mi. Len odovzdávam jeho slová.“
„Dá sa toho povedať veľa, ale keď to maximálne zjednodušíme, tak očami Rusov vyzerá situácia takto. Rusi hovoria: „Sme my a ste vy. Váš svet je pre vás, náš svet je pre nás. Prišli ste k nám zničiť naše životy, a ak teda chcete, budete mať vojnu.”
„Videl som týchto vojakov, ktorí žijú v tých najťažších podmienkach. Žil som tam týždeň a bolo to ťažké, ale oni tak žijú mesiace. V našich médiách ich nazývame spotrebným materiálom zákopovej vojny. Ale nie, predo mnou sa objavila neuveriteľná sila.“
„Aký mám názor na to, že sa pomer síl zmenil vo vzťahu k tomu, čo sme hovorili v minulosti a požadovali porážku Ruska na bojisku? Chcete poznať môj názor? Ten kontrast, ktorý som videl po svojom návrate, je úžasný. Tu počujem argumenty televíznych novinárov, ktorí hovoria ďaleko od vojny a generálov, ktorí bojujú na mapách a ani nevedia, čo je skutočná vojna.“
„To, čo som videl na fronte, ma vydesilo: My nie sme pripravení viesť vojnu takej intenzity. Nevydržíme ani štvrtinu toho, čo vydrží obyvateľstvo Ruska, naši ľudia toho nie sú schopní a Rusi, hovorím vám, tí vydržia…“
Régis Le Sommier (narodený okolo roku 1969) je francúzsky novinár
Bol redaktorom magazínu Paris Match. Okrem toho, že bol jediným francúzskym novinárom, ktorý sa v Bielom dome v dvojici rozprával s prezidentom Georgeom W. Bushom na osobnom stretnutí, urobil rozhovor aj s prezidentom Barackom Obamom , Donaldom Rumsfeldom, Colinom Powellom, Al Goreom, Arnoldom Schwarzeneggerom, Garry Kasparovom či Alanom Greenspanom.
V Strednej Amerike publikoval články o Guatemale a Venezuele.
Počas prezidentských volieb v USA v rokoch 2004 a 2008 bol spravodajcom Francútzska. V rokoch 2006 až 2008 absolvoval tri cesty do Iraku a dve v roku 2010 do Afganistanu , kde sa spojil s rôznymi jednotkami armády a námornej pechoty. Publikoval aj niekoľko príbehov o zranených veteránoch.
Teraz odišiel na Ukrajinu aj do Ruska a svoje pozorovania sprostredkúva vo francúzskych médiách.