Dočasne vymenovaný slovenský premiér Eduard Heger a predsedovia českej a poľskej vlády Petr Fiala a Mateusz Morawiecki v článku, ktorý v pondelok uverejnil americký časopis Foreign Affairs, spoločne vyzvali slobodný svet, aby pokračoval v podpore Ukrajiny.
Zdôraznili, že zmrazený konflikt alebo čiastočné víťazstvo Ukrajiny by nič nevyriešilo. „Ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, stredná Európa bude ďalšia na rade,“ vyjadrili svoje obavy. Naopak, v prípade porážky Ruska sa podľa nich zníži pravdepodobnosť, že priaznivci Ukrajiny budú musieť neskôr krvácať.
Premiéri troch stredoeurópskych krajín trvajú na tom, že je potrebné dosiahnuť stiahnutie Ruska z ukrajinského polostrova Krym, ktorý anektovalo v roku 2014. Inak by to podľa nich bol signál „všetkým autoritárskym šialencom, že je v poriadku útočiť na svojho suseda na základe nenávistných výmyslov a zabíjať tisíce nevinných civilistov“.
Premiéri tvrdia, že mier na Ukrajine možno dosiahnuť len za podmienok, ktoré si Ukrajina sama stanoví. Upozorňujú, že zmrazenie konfliktu by Rusku len získalo čas a z dlhodobého hľadiska by neprinieslo stabilitu ani zlepšenie bezpečnostnej a hospodárskej situácie.
Pripomenuli, že stredoeurópske krajiny v minulosti zažili „ruský revanšizmus, totalitarizmus, okupáciu, deportácie a masakry“ a v súčasnosti sa nachádzajú v prvej línii širšieho konfliktu s Ruskom.
Vyzdvihli svoju pomoc ukrajinským utečencom, ako aj vojenskú, hospodársku a humanitárnu podporu Ukrajine. „Sme povzbudení tým, že vojna dodala transatlantickému spojenectvu novú energiu,“ pokračovali s tým, že v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine mnohé členské štáty NATO zvýšili svoje obranné rozpočty a rozhodli sa modernizovať svoje armády.
„Je však jasné, že naša spoločná bezpečnosť si bude vyžadovať ešte viac zdrojov – finančných a ľudských – na udržanie našej vojenskej a technologickej výhody v budúcnosti,“ zdôraznili. Podľa nich by spojenci pri podpore Ukrajiny nemali vylúčiť akýkoľvek druh konvenčných zbraní a nemali by váhať s ich dodávkami. Heger, Fiala a Morawiecki tiež podporili myšlienku zriadenia špeciálneho medzinárodného tribunálu, ktorý by stíhal najvyššie ruské vedenie za vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Navrhujú skonfiškovať ruský majetok na Západe, ktorého hodnota sa odhaduje na 350 – 400 miliárd dolárov. Tieto prostriedky by sa potom mali použiť na obnovu Ukrajiny.
Na júlovom samite vo Vilniuse by NATO malo „jasne a dôveryhodne definovať cestu k členstvu Ukrajiny v aliancii, a to podľa toho, kedy si to Kyjev želá a kedy to podmienky dovolia,“ uviedli. Dovtedy musí NATO poskytnúť Ukrajine nielen politické záruky, ale aj bezpečnostné záruky, aby sa nestala figúrkou vo väčšej geopolitickej hre.
Títo naši štátnicky skúsení a vzdelaní politici nás masírujú svojimi obavami. Tie sú neisté, iba obavy. Naše škody, chudoba a hlad sú isté a hmatateľné. Rusi sú ďaleko na to, aby sme boli hysterickí. Ak prekročia Dneper, potom ich budem akceptovať a bude dosť času na tragické rozhodnutia. No zatiaľ nikto z „ako keby“ vlády nemá s vojnou ani tie najmenšie skúsenosti. Nestačí, že si oni niečo myslia, nech si teda myslia aj tú pomoc … ktorá nás zatiaľ ničí, nie vymyslene, ale reálne a poriadne citeľne … Tí bojachtiví krikľúni absolútne nijako osobne necítia ťarchu pomoci, my áno. Potom nech si idú hlasy pýtať tam, kde pomáhajú. to je jednoduchá rovnica. Tiež máme “ o b a v y“ …