Väčšina členských štátov Európskej únie nie je dostatočne pripravená na zvládanie krízových situácií, ktoré by ohrozili ich občanov.
Nová iniciatíva Európskej komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej však prichádza s výzvou na posilnenie osobnej zodpovednosti občanov a odporúča každému pripraviť si zásoby, ktoré zabezpečia základné potreby na minimálne tri dni.
Tento návrh komisia prezentovala po nedávnych dramatických udalostiach, keď nočné záplavy v španielskej Valencii šokovali celú Európu a spôsobili nemalé materiálne aj ľudské straty.
V reakcii na túto udalosť aktivovala Európska únia mechanizmus civilnej ochrany, ktorého cieľom je podporiť koordináciu záchranných tímov prostredníctvom satelitného systému, čím zdôraznila potrebu jednotného európskeho prístupu v krízových situáciách. Tento krok zároveň podčiarkuje zistenia obsiahnuté v nedávnej správe bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöho, ktorý poukazuje na výrazné zlepšenie európskej krízovej pripravenosti v posledných piatich rokoch. Niinistö však tiež zdôrazňuje, že súčasná situácia sa stala ešte nebezpečnejšou, čo znamená, že EÚ stále nie je dostatočne vybavená na zvládanie rozsiahlych kríz.
Von der Leyenová preto poukázala na nevyhnutnosť zriadenia európskej spravodajskej služby, ktorá by dokázala EÚ chrániť pred hrozbami z tretích krajín, vrátane špionáže a zasahovania do európskych záležitostí. Európska komisia v tejto oblasti usiluje o zvýšenie informovanosti a lepšiu pripravenosť prostredníctvom prehľadnej výmeny informácií medzi členskými štátmi.
Analýza bývalého fínskeho prezidenta navyše odhalila, že jednotlivé členské krajiny EÚ pristupujú k pripravenosti na krízy rôzne. Preklenutie týchto rozdielov by však mohlo výrazne prispieť k celkovej bezpečnosti regiónu. Niinistö preto vyzýva na zavedenie celoeurópskych zásad, aby sa zabezpečilo, že v prípade krízových situácií sa každý občan dokáže na určité obdobie spoľahnúť na vlastné zásoby. Členské štáty by podľa jeho odporúčaní mali zabezpečiť, aby každá domácnosť mala dostatok základných zásob aspoň na 72 hodín, čím by sa zvýšila ich pripravenosť na nepredvídané udalosti.
Záverečná správa Niinistöho tak nasleduje po predchádzajúcich štúdiách, ktoré sa zaoberali budúcnosťou európskeho trhu a hospodárskej konkurencieschopnosti. Spolu so závermi týchto štúdií podporuje volanie po silnejšej spolupráci medzi členskými štátmi a po zabezpečení dostatočného financovania pre obranné kapacity EÚ. Niinistö v tomto smere odporúča, aby viac ako pätina rozpočtu EÚ bola vyčlenená na posilnenie obranných schopností.
Von der Leyenová oznámila, že hlavné ciele a odporúčania zo správy sú už súčasťou pracovného programu Komisie a budú sa podrobne preberať počas nadchádzajúcich rozpočtových rokovaní.
V skratke: Členské štáty EÚ čelia výzvam v oblasti krízovej pripravenosti, pretože väčšina z nich nie je schopná zabezpečiť základné potreby obyvateľov aspoň na tri dni. Nové odporúčania Európskej komisie vyzývajú občanov, aby si zaobstarali vlastné zásoby a sú pripravení na krátkodobé krízové situácie. Predstavitelia EÚ zároveň tlačia na posilnenie spravodajských služieb a koordinácie medzi krajinami, aby sa EÚ dokázala efektívne brániť voči vonkajším hrozbám.
