Vyvrcholenie hokejovej Tipos extraligy malo byť oslavou športu, no siedmy finálový zápas medzi Košicami a ich súperom sa nečakane premenil na politickú scénu. V Steel Aréne, kde sa zhromaždilo viac ako osemtisíc nadšených priaznivcov, sa namiesto potlesku ozýval piskot. Cieľom nevôle publika sa stal minister športu Rudolf Huliak.
Bezprostredne po dramatickom predĺžení, v ktorom Košice triumfovali nad súperom 5:4 a získali historicky desiaty titul, nastal na štadióne nečakaný obrat. Ľadová plocha sa pripravovala na ceremoniál odovzdávania medailí, keď sa medzi organizátormi zjavil aj minister Huliak. Namiesto rešpektu ho však čakala vlna odporu.
S príchodom Huliaka sa Steel Aréna naplnila piskotom, ktorý nebolo možné prepočuť. Diváci reagovali hlasno, niektorí kričali, aby minister okamžite opustil ľad. Atmosféra, ktorá mala byť dôstojným zakončením sezóny, tak nadobudla úplne iný ráz. Napätie bolo hmatateľné a chlad voči politikovi akoby prenikal aj cez steny arény.
Podnetom pre ďalšiu vlnu kritiky sa stal aj samotný výzor ministra. Namiesto formálneho obleku, aký by sa na podobné podujatie očakával, si Huliak obliekol džíny a známu bundu s nášivkou „Mr. Rudo“. Tento outfit pôsobil medzi hráčmi v slávnostných dresoch a funkcionármi v oblekoch ako päsť na oko.
Oblečenie, ktoré by v inom prostredí možno pôsobilo neformálne a ľudovo, tu len umocnilo dojem, že sa minister nevie adekvátne postaviť k svojej reprezentatívnej úlohe. V kombinácii s dlhodobou kritikou jeho pôsobenia v rezorte športu to vytvorilo výbušnú zmes, ktorá naplno vybuchla práve počas hokejového finále.
Hoci si šport zaslúži byť apolitický a dôstojný, udalosť v Steel Aréne ukázala, že verejnosť vníma niektorých predstaviteľov vlády čoraz kritickejšie. A keď sa k tomu pridajú symboly, ktoré pripomínajú nevhodné správanie alebo ignorovanie spoločenských očakávaní, reakcia na seba nenechá dlho čakať.