Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) varovala, že svet je na pokraji geoekonomickej fragmentácie, ktorá by podľa nej mohla ešte viac „ochladiť“ už aj tak slabý globálny rast.
Kristalina Georgievová v stredu na bruselskom ekonomickom fóre prostredníctvom videolinky vyzvala na spoluprácu v čase, keď je rast na celom svete podľa historických štandardov mimoriadne slabý.
„Po desaťročiach rastúcej globálnej integrácie rastie riziko, že sa svet rozdelí na súperiace hospodárske bloky,“ povedala šéfka MMF. „A to je scenár, ktorý by bol zlý pre všetkých vrátane ľudí v Európe.“
Varovala, že vyhliadky rastu sú čoraz horšie v čase, keď sú globálne vyhliadky slabé v krátkodobom aj strednodobom horizonte. MMF predpokladá, že rast v nasledujúcich piatich rokoch zostane na úrovni približne 3 %, čo je najnižšia strednodobá prognóza za viac ako tri desaťročia.
„A napriek tomu centrálni bankári nemôžu spustiť oči z lopty, kým tvrdohlavá inflácia nebude pevne pod kontrolou,“ zdôraznila Georgievová. „Požadované sprísňovanie menovej politiky zaťažuje rast a odhaľuje niektoré finančné slabiny.“
Oživenie multilaterálnej spolupráce je podľa úradníčky nevyhnutné pre dlhodobý rast všade na svete, pričom varovala, že roztrieštenosť obchodu by mohla v dlhodobom horizonte stáť globálnu ekonomiku až 7 %.
To „približne zodpovedá kombinovanej ročnej produkcii Nemecka a Japonska,“ povedala a dodala, že niektoré krajiny by mohli zaznamenať straty HDP až do výšky 12 %, ak sa k tomu pridá technologické oddelenie.
„Tieto náklady nemôžeme ignorovať,“ zdôraznila Georgievová.
Šéfka MMF už skôr uviedla, že šoky posledných rokov vrátane pandémie Covid, rusko-ukrajinského konfliktu a prudkého nárastu úrokových sadzieb po rokoch uvoľnenej menovej politiky boli brzdou globálnej ekonomiky.
Redakcia Plénum.sk
