Podľa vedeckých predpovedí čakajú našu planétu v ďalekej budúcnosti zásadné zmeny, ktoré môžu ohroziť existenciu väčšiny živých organizmov.
Výskumníci na základe rozsiahlych biosférických simulácií odhadujú, že približne o miliardu rokov sa zloženie atmosféry Zeme dramaticky zmení – hladina kyslíka klesne na extrémne nízke hodnoty, čo by mohlo viesť k masívnemu vymieraniu.
Tieto zistenia poskytujú nový pohľad na vývoj planéty a zároveň kladú otázku, či ľudstvo bude pripravené čeliť týmto zmenám, alebo či bude schopné rozšíriť svoju existenciu mimo našej planéty.
Atmosféra ako spred miliárd rokov
Vedci predpokladajú, že atmosféra Zeme sa v priebehu nasledujúcej miliardy rokov vráti k stavu podobnému tomu, aký panoval pred 2,4 miliardami rokov – pred takzvanou veľkou oxidačnou udalosťou, kedy došlo k dramatickému zvýšeniu obsahu kyslíka v ovzduší. Záver vychádza zo simulačných modelov, ktoré skúmali dlhodobý vývoj biosféry Zeme v reakcii na zmeny slnečného žiarenia a chemického zloženia atmosféry.
Slnko ako hlavný faktor
S rastúcim vekom sa Slnko stáva intenzívnejším zdrojom energie. Tento nárast žiarenia spôsobí zvýšený rozklad oxidu uhličitého – kľúčového plynu pre fotosyntézu. Postupné znižovanie koncentrácie CO₂ spôsobí, že rastliny a iné fotosyntetizujúce organizmy nebudú schopné prežiť, čím sa zastaví aj produkcia kyslíka.
Bez týchto organizmov dôjde k rýchlemu a výraznému úbytku kyslíka v atmosfére. To by znamenalo katastrofu pre všetky aeróbne formy života, vrátane ľudí a zvierat.
Výskum podporený NASA
Tieto predpovede boli pôvodne zverejnené v prestížnom vedeckom časopise Nature Geoscience v roku 2021. Na výskume sa podieľali Kazumi Ozaki z Toho University v japonskom Funabashi a Chris Reinhard z Georgia Institute of Technology v USA. Oboch vedcov spája účasť na projekte NASA NExSS (Nexus for Exoplanet System Science), ktorý sa zameriava na hľadanie obývateľných planét mimo našej slnečnej sústavy.
Chris Reinhard v rozhovore pre portál New Scientist uviedol:
„Za miliardu rokov sa koncentrácia kyslíka môže znížiť až miliónnásobne, zatiaľ čo hladina metánu vzrastie približne desaťtisíckrát.“
Nový model mení doterajšie predpovede
Staršie teórie predpokladali, že v dôsledku narastajúceho slnečného žiarenia dôjde k odpareniu oceánov približne o dve miliardy rokov. Novší model, ktorý vychádza z priemerných výsledkov takmer 400-tisíc simulácií, však naznačuje, že kritickým bodom bude už samotné zníženie kyslíka – a to omnoho skôr.
